Ctihodný Christopher Walter Monckton

Želám všetkým dobrý deň. Volám sa Christopher Monckton, Vikomt Monckton z Brenchley. Požiadali ma, aby som vám v krátkosti predstavil dôvody, prečo sa nemusíte obávať rýchleho, či  nebezpečného globálneho otepľovania človekom spôsobeného.

Strach z globálneho otepľovania je založený na predpovediach veľkého globálneho otepľovania spôsobeného našimi emisiami skleníkových plynov. Tieto predpovede sú vyrábané výlučne obrovskými počítačovými modelmi, ktoré sa snažia simulovať správanie klímy počas nasledujúcich 100 alebo dokonca 200 rokov. 

Akokoľvek sú tieto modely dobre skonštruované, majú jeden problém. Závisia od meraní, ktoré vykonávame na rôznych aspektoch klímy. V skutočnosti sa merajú tisíce rôznych aspektov klímy a tieto merania sa vkladajú do modelov. Takže v týchto modeloch sú niektoré z údajov nie príliš presné. 

Napríklad, existuje jedna takáto nepresnosť v údajoch o podiele oblačnosti, ktorý sa každý rok v priemere zvyšuje alebo znižuje o 4 watty na meter štvorcový. Presnejšie to zistiť zatiaľ nevieme. A táto jedna nepresnosť merania je 100-krát väčšia ako priemerný ročný vplyv všetkých našich emisií a činností týkajúcich sa klímy. A preto, ak použijete štandardnú techniku na šírenie tejto chyby v klimatických predpovediach v priebehu najbližších 100 rokov, zistíte, že tá kopa nepresností sa stáva takou veľkou, že celý rozsah predpovedí modelov spadá do tohto rozpätia nepresností, a preto nie je lepší ako dohady. 

Je to overený výsledok. Pred dvoma rokmi ho publikoval a odborne posúdil Dr. Patrick Frank zo Stanfordského laboratória lineárneho urýchľovača. Pracuje tam už 20 rokov. Je to veľký odborník, ktorý prišiel k takému záveru. Odborne ho posúdil niekto, kto je presvedčený, že zmena klímy predstavuje problém. Profesor Carl Wunsch, ktorý si myslel, že výsledok je presný, aj keď pre klimatológov veľmi nepríjemný. Článok nebol vyvrátený počas 2 rokov od jeho uverejnenia. A to je veľmi dôležité. Keby niekto prišiel a povedal: "aha, toto všetko je očividný nezmysel", potom by sa o tom začalo diskutovať. Ale nie, žiadna debata sa nekoná. Ide o veľmi dlho zavedenú štatistickú techniku známu ako analýza šírenia nepresností a šírenie prebieha v takzvanej kvadratúre. 

To znamená, že klimatické modely, nech sú akokoľvek veľké, akokoľvek drahé,  prepracované, správne skonštruované, či akokoľvek dôveryhodné, by teoreticky mohli reprezentovať klímu. Nie sú schopné robiť žiadne predpovede, ktoré by boli lepšie ako dohady. Nemôžu nám povedať nič, a tým myslím nič, o tom, aké veľké globálne otepľovanie môžeme spôsobiť. Takže to je dôkaz číslo jedna.

Číslo 2 predstavuje výskum môjho tímu, ktorého súčasťou je okrem iných aj bývalý riaditeľ globálneho programu USA pre klimatické zmeny a profesor na Delawarskej univerzite. Máme profesora teórie riadenia a dôvod, prečo ho máme, je ten, že klimatológovia si v roku 1984 požičali teóriu riadenia, teóriu fungovania spätnej väzby v dynamickom systéme, teda systéme, ktorý mení svoj stav v čase. A keď si ju požičali, nerozumeli tomu, čo si požičali. V súčasnosti to je vo vede veľký problém. 

Je to fatálna chyba. V dôležitom bode svojich výpočtov zabudli, že svieti slnko. A tak si mysleli, že všetky tieto spätné väzby, ktoré podľa nich predstavujú ¾ až 9/10 obrovského množstva otepľovania, ktoré predpovedajú, pochádzajú zo skleníkových plynov, pričom veľmi, veľmi skoro všetky tieto spätné väzby v skutočnosti pochádzali z toho, že slnko svieti. 

Momentálne teda predkladáme náš dokument na recenziu do popredného časopisu. No redaktor tohto časopisu neveril, že existuje nejaký dôveryhodný argument proti oficiálnemu príbehu o zmene klímy. Takže sme sa obrátili na neho s tým, že ak my máme chybu, tak on prejaví záujem a chybu sa pokúsi nájsť. Zatiaľ za dobu 7 mesiacov nedokázal vyvrátiť to, čo sme urobili. 

Ak by celý svet prijal britskú politiku nulových čistých emisií CO2 už do roku 2050, teda v najbližších 30 rokoch, k akému otepleniu by došlo, respektíve by nedošlo, ak by sme prešli na nulové emisie? A celý svet to urobí... celý svet to, samozrejme, neurobí, pretože Čína a ďalšie krajiny sú úplne vyňaté z týchto požiadaviek.

Ale tak predpokladajme teda, že to celý svet spravil. Neurobí to, ale predstavme si to. Akému otepľovaniu by sme teda zabránili?  Je to celkom jednoduchý výpočet. A odpoveď je len 1/8 stupňa Celzia za cenu 5 biliárd dolárov. Takže z ekonomického hľadiska nemá zmysel robiť vôbec nič na zmiernenie globálneho otepľovania. Bude to tak málo a nech urobíme čokoľvek, len málo toho vieme zmeniť.

To isté urobili aj s chlór-fluórovanými uhľovodíkmi, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. Desaťnásobne nadhodnotili rýchlosť, akou tieto plyny poškodzujú ozón v horných vrstvách atmosféry. Bola to obrovská chyba. A preto sa ukázalo, že Montrealský protokol, ktorého cieľom bolo zastaviť emisie týchto látok, nebol potrebný. Mohli to jednoducho nechať tak, ako to bolo doteraz. Mali by sme presne takú istú mieru úbytku ozónu ako predtým. 

Je dôležité, aby sme si uvedomili, že skutočná environmentálna kríza je v skutočnosti krízou politickou, v ktorej sa environmentálneho hnutia zmocnili politické frakcie. Vedeli, že spôsob ako to urobiť, je využiť našu emocionálnu väzbu k životnému prostrediu, zveličením niektorých problémov a následne nás presvedčiť, že by sme mali odstaviť  veľké časti nášho hospodárstva. 

V dôsledku toho teraz platíme za elektrinu šesťkrát viac ako predtým. Takže to musí byť úmerné k situácii. Pri riešení týchto environmentálnych problémov musíme oddeliť skutočné problémy od fiktívnych a potom zistiť, aký je skutočný rozsah reálnych problémov.

Ak budeme k týmto problémom pristupovať v skutočnom duchu a nie v snahe privyrobiť si, nie v snahe zlepšiť si vlastnú povesť, ale v láske k tým, ktorí sú našimi blížnymi, a preto sú tejto lásky hodní, potom a len potom bude civilizácia na celom svete šťastne napredovať. Tento princíp lásky je teda alebo by mal byť priamo v centre pozornosti vždy, keď sa snažíme riešiť zdanlivo neriešiteľné a niekedy až katastrofické problémy, ktorým, ako sa zdá, čelíme. 

V momente, keď to robíme v duchu spolupráce, náklonnosti, vzájomnej úcty a lásky, potom a len potom tieto problémy začnú miznúť. Stávajú sa ľahšie zvládnuteľnými. Stávajú sa riešiteľnejšími. Namiesto toho, aby sme museli mať ohavne zložité, právne definované štruktúry, ktoré vyžadujú, ako sa máme k sebe správať, môžete sa oveľa viac spoliehať na ochotu ľudí navzájom spolupracovať, keď sa im tento princíp lásky správne vštepí do spôsobu myslenia. Preto sú hnutia ako AllatRa také cenné. Pretože toto reprezentujete.