Satyajit Bhatkal

Televízny a filmový režisér, CEO Paani Foundation (India)

Satyajit Bhatkal

O rečníkovi

Satyajit Bhatkal je indický televízny a filmový režisér, najznámejší režírovaním televíznej show „Satyamev Jayate“ (Len pravda víťazí), venovanej riešeniu sociálnych problémov v Indii. 

Satyajit Bhatkal je CEO Paani Foundation, nekomerčnej organizácie založenej Amirom Chanom a Kiranou Rao, ktorej cieľom je riešenie problému sucha v štáte Maháráštra. Satyajit je aj režisérom prvého hraného filmu v krajine od Disney Studios India „Zokkomon“. 

Ako študent a mladý advokát sa Satyajit aktívne zúčastňoval dôležitých sociálnych a politických udalostí a veľa o nich písal. Skúsenosti aktivistu a právnika ho priviedli k presvedčeniu, že má čo povedať a po svojej tridsiatke zanechal právnictvo, aby pracoval vo filme a televízii. 

Satyajit Bhatkal bol členom hlavnej filmovacej skupiny epochálneho filmu v hindčine „Lagaan“ a tiež režisérom prvého dokumentárneho filmu v Indii „Chale Chalo“. 

Satyajit tiež napísal jeden z bestsellerov roku 2003 „Duch Lagaanu“, ktorý bol preložený do troch indických jazykov. 


Filmografia: 

Lagaan: Once Upon a Time in India (Lagaan: Kedysi v Indii), (2001)

Madness in the Desert aka Chale Chalo: The lunacy of film making (Bláznovstvo na púšti alebo Chala Chalo: šialenstvo filmovej tvorby), (2004)
Zokkomon (2011)

Talk show Satyamev Jayate (Len pravda víťazí), (2012-2014) 

Satyajit Bhatkal

Reč

Dobrý deň, moje meno je Satyajit. Žijem v Bombaji v Indii a je pre mňa potešením a cťou, že mám možnosť vystúpiť na konferencii Tvorivá spoločnosť.

Žiadna organizácia, ani žiadna technológia nebude schopná vyriešiť naše problémy, ak nebudeme schopní vyriešiť základný problém, ktorému čelí ľudstvo, a tým je sociálny rozpad, ktorý nastane, ak si neuvedomíme, že sme v podstate všetci jedno, že tvoríme jedno, jeden ľudský celok.

Dnes sme  všetci rozdelení. Sme rozdelení na rôznych úrovniach. A to je základná kríza, ktorej čelíme. Ak ju dokážeme vyriešiť, máme šancu vyriešiť všetko ostatné.

Ak to nedokážeme vyriešiť, viete, ja neverím, že veda a technológia nás niekedy vyvedú von z krízy a to absolútne, z toho okraja útesu, na ktorom sa nachádzame. Preto si myslím, že je skvelé, o čo sa spoločne snažíme a je mi cťou byť súčasťou tejto diskusie.

Ústredným problémom na každej bezprostrednej úrovni je zmena klímy. Myslím si, že zmena klímy je skutočne závažný problém.. A bude sa to..., vlastne ono sa to už teraz začalo veľmi, veľmi rýchlo odhaľovať.

Nie je to niečo, čo sa stane v budúcnosti. Ono sa to už deje. Sme doslova ako... Určite poznáte príbeh o varenej žabe. Ten príbeh je taký, že v podstate ak vložíte žabu do horúcej vody, tak ona okamžite vyskočí, pretože vie, že je voda horúca. Ale ak dáte žabu do vody, ktorá má izbovú teplotu, tak voda je pre žabu príjemná a vodu zohrievate postupne. A kým si žaba uvedomí, že voda je nebezpečná, už je neskoro. Už nedokáže vyskočiť.

A myslím si, že teraz sme veľmi blízko toho bodu varu. A bolo by potrebné vynaložiť všetku ľudskú vynaliezavosť, aby sme sa dostali z okraja tejto priepasti, pretože práve tam sa momentálne nachádzame.

Teraz už nezáleží na tom, koho považujeme za mocného. Aj najväčšie vojenské veľmoci sveta sa na istej úrovni, aj keď sa to môže zdať ironické, považujú v súvislosti s týmto za bezmocné.

A je to pravda, pretože Zem prechádza krízou, v ktorej, ak sa celé ľudstvo nezjednotí a nedohodne aspoň v tejto otázke, tak skutočne nebudeme schopní túto krízu prekonať. 

No ako ľudia sme sa do toho nezapojili v takej miere, aby to postačovalo. Teda viac-menej sme si podmanili zákony prírody, ale nepoznáme svoju vlastnú podstatu ako ľudské bytosti. Kto vlastne sme?

My ako druh už žijeme na hrane času. Teraz vidíme, ako klimatické zmeny v mnohých krajinách prekračujú kritický bod. Vidíme, ako sa životné prostredie, v ktorom každý z nás žije, zhoršuje a stáva sa čoraz viac nepredvídateľnejším. V Bombaji máme hurikány, ktoré sme nikdy nemali. Takže na viacerých úrovniach, myslím, že každý človek kdekoľvek na svete môže cítiť, že žijeme v období neistoty, ktoré nemá obdobu.

Všetky národné riešenia zlyhávajú. A budú zlyhávať, či už ide o zdravotníctvo, o globálne otepľovanie, alebo o hospodárstvo. A nevedia, čo s tým... no ľudia sú schopní tomu čeliť.

Osobne som hlboko presvedčený, že prežitie celého nášho druhu závisí od toho, či sa spojíme, či nájdeme cestu založenú na dialógu, vľúdnosti, láske, či prekonáme strach z akceptovania odlišností.

A buď sa nám to podarí a prežijeme, alebo ako druh určite, ale určite zahynieme. A nepochybne to nie je niečo, čo by sa vôbec nedalo predvídať. Nemusíte byť raketový vedec, aby ste to mohli predvídať.

Úloha médií evidentne narástla, pretože médiá majú schopnosť osloviť oveľa, oveľa viac ľudí naraz.

Tento stupeň naliehavosti možno získať len vtedy, ak sa to stane dominantným záujmom v povedomí občianskej spoločnosti. Neboli sme schopní dať tomu taký stupeň naliehavosti, takú mieru dôležitosti v povedomí spoločnosti.

Určite, jednou zo súčastí je úloha médií, ale je to samozrejme sila každej časti spoločnosti. To je to, čo musia urobiť rodičia. Musia to robiť školy a vysoké školy, musia to robiť politici pri moci, musí to robiť každý z nás.

Toto je moje prvé pôsobenie v projekte Tvorivej spoločnosti a som absolútne... Viete, veľmi sa mi páči myšlienka, to, že sa zídu ľudia z rôznych oblastí života, aby otvorili diskusiu o spoločných problémoch, ktorým čelíme ako ľudstvo alebo ako súčasť prírody, či existencie – nech sa na to pozeráte akokoľvek. Takže si myslím, že je to mimoriadne, extrémne dôležitá iniciatíva.