Prof. Avi Loeb

Pozdravujem všetkých účastníkov konferencie „Globálna kríza. Týka sa to už každého“. Je mi cťou sa k vám pripojiť. 

Volám sa Avi Loeb. Som profesorom vedy na Harvardskej univerzite a nebolo to tak dávno, čo som na fóre dostal otázku "Ako definujem inteligentnú civilizáciu?". Ja to vidím tak,  že je to civilizácia, ktorá sa riadi hlavnými zásadami vedy, a to spoluprácou a zdieľaním poznatkov založených na dôkazoch. A práve dnes je už očividné, že naše problémy nabrali globálny rozmer.

Najväčším rizikom, ktorému ľudstvo v súčasnosti čelí, je plytvanie množstvom zdrojov na vzájomný boj jedného voči druhému a tiež získavanie moci jedného nad druhým. Skúsme sa nad tým zamyslieť. Keby sme tie isté zdroje použili do pôvodnej cirkevnej vízie, poznali by sme odpoveď na otázku, či sme sami alebo nie, a mohli by sme tak lepšie zhodnotiť našu realitu a usilovať sa o bližšie zoznámenie sa s vesmírom.

To je jeden z príkladov, ako môže veda a technológia pomôcť ľudstvu a mnohým ďalším výzvam, ktorým čelíme, vrátane zmeny klímy, zabezpečenia dostatku potravín pre všetkých a vzdelávania. Verím, že veda a technológie sú sľubným riešením na vytvorenie lepšieho sveta pre nás všetkých a to aj vo vzdialenej budúcnosti. Samozrejme sem patrí aj odlet zo Zeme, pretože v súčasnosti máme všetko na jednej mape tu na Zemi. No keď dôjde ku katastrofe, prídeme o všetko, na čom nám záleží. Takže riešiť odlet do vesmíru je nesmierne dôležitý fakt a je to jedna z hraníc, pred ktorými ľudstvo stojí.

Samozrejme, je to veľmi idealistické, pretože rôzne národy majú rôzne národné záujmy. No, čím globálnejšie by bolo naše myslenie, tým lepšia by bola aj spolupráca. Najlepším príkladom je, že ja ako vedec môžem ísť kamkoľvek na svete a diskutovať s ľuďmi z rovnakej pracovnej oblasti. Aj keby sme sa nikdy predtým nestretli, no napriek tomu by sme mohli spolupracovať, pracovať spoločne a vymieňať si informácie. 

A to je podľa mňa ideálny svet, v ktorom sa nesnažíme cítiť nadradení jeden voči druhému, , kde nemyslíme na povrchnosti akými sú farba pleti, či etnický pôvod. Je to naozaj druhoradé v porovnaní s našimi hlavnými cieľmi, ktorými sú vzájomná pomoc v snahe o lepšiu budúcnosť. 

A môžeme toho zvládnuť oveľa viac ak budeme spolupracovať, a nie vytvárať vlastné silá v rámci národov a snažiť sa ovládnuť iné národy. Mám pocit, že je to rozumná cesta k budúcnosti.

Myslím si, že je nesmierne dôležité, aby sa každý zapojil. Navyše si myslím, že akademické prostredie by sa nemalo považovať za zamestnanie elít. Faktom je, že do vedeckého procesu sa môže zapojiť každý. A myslím si, že je dôležité, aby vedci vysvetľovali, čo robia. Je dôležité, aby ľudia, ktorí vyvíjajú technológie, dbali na potreby ľudí, ktorí tieto technológie používajú, a aby všetci spoločne s vedcami i technológmi spolupracovali na riešení problémov, ktoré sú pre spoločnosť dôležité. Nemá zmysel, aby ľudia na akademickej pôde pracovali na problémoch typu koľko anjelov môže sedieť na špičke špendlíka, pretože aj keď môžu demonštrovať, že sú možno inteligentní alebo sofistikovaní, nepodporujú však naše vedomosti v otázkach, ktoré sú dôležité pre väčšinu ľudí.

A jedným z príkladov, s ktorým sa teraz stretávam ponúka otázku, či sme najmúdrejšími bytosťami vo vesmíre, mysliac tým našu civilizáciu. Alebo sú tu aj iné civilizácie, ktoré môžu byť oveľa viac múdrejšie ako my a teda my sa od nich môžeme učiť viac. Myslím si, že verejnosť je fascinovaná touto otázkou, no v rámci akademickej pôdy nikdy nezískala taký ohlas aký by mala mať. Mala by sa stať mainstreamom, pretože máme možnosť sa ňou zaoberať. 

Ďalším dôležitým aspektom je cesta do vesmíru. A myslím si, že v súčasnosti sa všetci obávame toho, čo sa deje tu na Zemi. Časom predsa však chceme mať komunity, ktoré nebudú len na Zemi, ale aj na mnohých iných miestach mimo Zeme.