PhD. v oblasti politických vied, prezident Atlantskej Rady pre medzinárodné vzťahy, čestný profesor medzinárodných vzťahov na Sam Nunn School Georgijského technologického inštitútu (USA)
Prof. Kennedy bol ocenený za vynikajúce zásluhy v civilnej službe predsedu Spojeného výboru náčelníkov štábov USA, je čestným doktorom Bulharskej Národnej školy obrany a laureátom ceny Alberta Nelsona Marquisa za celoživotné zásluhy.
Prof. Kennedy zastával funkciu predsedu Spojeného výboru náčelníkov štábov USA pre akreditáciu jednotného systému vojenskej prípravy, akademického spolupracovníka Atlantickej rady USA, generálneho redaktora The Atlanta Papers. Široko prednášal, publikoval a pôsobil ako konzultant v oblasti medzinárodných bezpečnostných a obranných záležitostí.
Ďakujem organizátorom tejto konferencie, že ma dnes pozvali vystúpiť.
Je to nepochybne veľká česť a privilégium pripojiť sa k takejto významnej skupine ľudí a hovoriť na túto nesporne veľmi dôležitú tému.
Dámy a páni, dnes žijeme v časoch, ktoré sú, ako ste videli, veľmi sľubné, no zároveň aj traumatické.
Na jednej strane, ako ste počuli, sme požehnaní novými technológiami, ktoré môžu byť veľkým prínosom pre celé ľudstvo. Z druhej strany však čelíme mnohým výzvam, ktoré sú narušujúce a často nebezpečné. Výzvy, ktoré tak či onak ovplyvňujú a budú ovplyvňovať každého z nás, naše rodiny, našich priateľov a nasledujúce generácie. Žiaľ, doteraz sa naše reakcie na tieto výzvy vyznačovali popieraním, zmätkom, nesúhlasom a odkladaním. Často ich poháňa nevedomosť, chamtivosť alebo národné agendy, ktoré sú v rozpore so zjavnými potrebami ich vlastných občanov a celého medzinárodného spoločenstva.
V krátkosti spomeniem niekoľko z nich:
Najprv porozprávam o zmene klímy. Každý si uvedomuje zmeny klímy, ktoré v súčasnosti prebiehajú.
Áno, niekedy bola klíma Zeme teplejšia aj chladnejšia ako dnes.
Dnes sa však vedci vážne obávajú, že ľudská činnosť má dramatický a nebezpečný vplyv na klímu Zeme. O príčinách ste už počuli – spaľovanie fosílnych palív, zvyšovanie množstva metánu, výrub lesov a podobne.
Bohužiaľ, problém nie je len environmentálny, ale aj ekonomický, sociálny a politický.
Vyššie teploty, častejšie a ničivejšie výkyvy počasia alebo tornáda, viac hurikánov, viac tajfúnov, hladina morí a vysychanie jazier – to všetko ovplyvní miliardy ľudí.
Nebezpečné emisie ovplyvňujú zdravie jednotlivcov, stúpajúce hladiny morí budú mať za následok masovú imigráciu. Zvyšujúce sa teploty ovplyvnia, aké plodiny sa budú dať pestovať a kde. S následkom masového hladu a/alebo masovej migrácie.
A predovšetkým, klimatické zmeny sú, dámy a páni, politickým problémom, pretože na riešenie krízy je potrebná politika. Štáty budú musieť prijať rozhodnutia, ktoré budú často veľmi kontroverzné na domácej i medzinárodnej úrovni. A čo je možno ešte dôležitejšie, neschopnosť čeliť výzve klimatických zmien nevyhnutne povedie k zvýšeniu napätia a konfliktov medzi ľuďmi a národmi.
Po druhé je to pokračujúce šírenie zbraní hromadného ničenia.
Napriek medzinárodným zmluvám obmedzujúcim takéto zbrane je známe, že niekoľko štátov, ktoré zostávajú mimo týchto zmlúv, vyvinulo alebo vyvíja jadrové a iné zbrane hromadného ničenia a je známe, že teroristické skupiny hľadajú fosílne materiály a iné komponenty potrebné na výrobu takýchto zbraní.
Vyhliadky úmyselného použitia takýchto zbraní alebo ich použitie v dôsledku stúpajúceho napätia a nesprávneho odhadu je reálnym a aktuálnym nebezpečenstvom s obrovskými obeťami a dlhodobými dôsledkami na planétu, ktoré sa nedajú jednoducho zmerať.
Po tretie, umelá inteligencia. Dnes ráno ste veľa počuli o umelej inteligencii. Problematika stavu núdze spojená s umelou inteligenciou sa práve odhaľuje. Ako som už spomínal a ako toho bolo už veľa spomenutého, môžeme hovoriť minimálne o:
Strate pracovných miest, keďže stroje nielen vyrábajú to, čo je potrebné, ale aj rozhodujú o tom, ako a čo sa má reprodukovať a kedy.
Problém bezpečnosti: robot sa vymkol kontrole.
Problém dôvery: môže umelá inteligencia dosiahnuť kognitívnu úroveň, rovnakú alebo lepšiu ako majú ľudia? A ak áno, dá sa im dôverovať, že budú robiť správne veci – morálne a etické? Ťažko povedať.
A napokon rovnosť a nerovnosť príjmov. Tak v rámci jednotlivých národov, ako aj medzi nimi.
Len 8 ľudí má v súčasnosti rovnaký majetok ako 3,6 miliardy ľudí alebo takmer polovica všetkých ľudí.
V rámci národov môže byť nerovnosť a bohatstvo priepastné. Bohatí sú stále bohatší a príjmy chudobných stagnujú.
Problém je možno ešte horší v celosvetovom meradle. Napríklad príjmy na obyvateľa merané v roku 2020 podľa parity kúpnej sily Medzinárodného menového fondu, sa pohybovali od Luxemburgu na úrovni 118 tisíc dolárov na najvyššej úrovni až po Burundi na 760 dolároch na najnižšej úrovni.
Takáto nerovnosť plodí nielen pohŕdanie, ale aj nespokojnosť medzi najchudobnejšími ľuďmi a národmi, čo vedie ku konfliktom v rámci národov a medzi nimi.
V mnohých ohľadoch sú tieto výzvy neslýchané. Dnes sa nám však naskytá aj bezprecedentná príležitosť. Ešte nikdy v histórii ľudstva sme neboli tak prepojení, lietadlá, internet, smartfón, zoom, takmer odstránili bariéry času a vzdialenosti. Môžeme sa rozprávať s niekým na druhom konci sveta. Môžeme sa dozvedieť o iných národoch, iných kultúrach, iných náboženstvách jednoducho napísaním niekoľkých slov na počítači. Máme FaceTime, máme Facebook, Twitter a tak ďalej, keď hovoríme o komunikačných prostriedkoch.
Na ničom z toho však nezáleží.
Pokiaľ budeme my ľudia a národy naďalej presadzovať svoje osobné túžby, svoje individuálne a národné záujmy bez ohľadu na záujmy a potreby širšieho spoločenstva, ľudstvo nebude schopné úspešne riešiť čoraz nebezpečnejšie výzvy, ktoré pred nami stoja. Dámy a páni, dôsledky takéhoto zlyhania budú strašné, najmä pokiaľ ide o straty ľudských životov, národného bohatstva a ľudského nedostatku.
Musíme si preto zadať otázku, dokážeme prekonať naše rozdiely a spolupracovať ako ľudia a národy? Svet sa sám od seba nezmení. Je na nás, aby sme konali. Rozdielne uhly pohľadu zostanú prirodzenou a trvalou charakteristikou ľudskej existencie. Vznikajú z takých faktorov, ako sú rozdiely v kultúrach, tradíciách, viere, skúsenostiach, dokonca aj v jazyku. Áno, rozdiely skutočne môžu rozdeľovať, ale nemusia. Rozdiely môžu byť zdrojom tvorivého myslenia, ktoré vychádza len z rôznych uhlov pohľadu. A dámy a páni, aby sme zvládli výzvy, ktoré nás čakajú, musíme spolupracovať a myslieť tvorivo.
Musíme prekročiť úzke vymedzenie individuálnych a národných záujmov a tvorivo premýšľať o tom, ako riešiť naliehavé problémy, ktoré ohrozujú našu budúcnosť a budúcnosť našej planéty.
Je to možné? Áno, verím, že áno.
Potrebujeme však vedenie. Nový druh lídrov, mužov a žien všetkých vierovyznaní, rás, etník, sexuálnej orientácie atď., ktorí sú pripravení počúvať, než začnú hovoriť, zapojiť sa do dialógu, získať potrebné znalosti lídrov, ktorí uprednostňujú druhých pred sebou. Lídrov, ktorí budú bojovať za vyššie dobro. Lídrov, ktorí sa budú snažiť skutočne pochopiť a analyzovať skôr než sa rozhodnú. Ktorí majú morálnu odvahu robiť to, čo je správne, nie to, čo je výhodné. Pokoru, aby uznali, že nemajú vždy pravdu, a čestnosť, aby sa oddane zaviazali hovoriť pravdu. Nehovorím tu o nejakej abstraktnej osobe, hovorím o vás, o mne. Dnešný deň si musíme zapísať ako deň, keď sa rozhodneme konať v prospech väčšieho blaha ľudstva, a žiadať, aby to isté urobili aj naši vedúci predstavitelia národov. Len tak budeme schopní čeliť neľahkým výzvam, ktoré nás čakajú.
Ešte raz veľmi pekne ďakujem za pozvanie, že som dnes mohol vystúpiť.