Tvorivá spoločnosť je zárukou slobody a rovnakých práv pre každého človeka!

Túžba po slobode je jednou z najsilnejších vnútorných potrieb človeka. V dosiahnutí slobody ľudia vidia šancu zaistiť si bezpečnú, nezávislú existenciu ako možnosť vybudovať si život v komforte a šťastí. Na pojem „sloboda” možno naraziť v rôznych historických epochách. Zaujímal mysle mnohých mysliteľov v dejinách, používal sa náboženskými a politickými činiteľmi vo výzvach k ľudu. Dodnes s ním v každodennom živote operujú a manipulujú, počínajúc individuálnym chápaním tohto slova, až po rozsah štátov a spoločnosti ako celku. Existuje množstvo deklarácií a konvencií o ľudských právach, o slobode osobnosti, hesiel a manifestov, vyzývajúcich k tomuto veľkému cieľu. Pritom za posledných 6 000 rokov, nehľadiac na všetku rôznorodosť použitia daného termínu, ani jeden sľub o slobode pre celú spoločnosť a pre každého človeka v nej, fakticky nebol premietnutý do svojej praktickej realizácie. 

Dejiny oplývajú príkladmi, keď pod veľkým heslom „sloboda” začínali krvavé vojny a revolúcie, dochádzalo k nezákonným vtrhnutiam na územia iných štátov. Tak sa ospravedlňovali mnohé politické kolízie, vymedzovali antihumánne skutky zamerané na obohatenie jedných na úkor druhých. Pod vonkajšími ušľachtilými cieľmi dochádzalo k násilnému zasahovaniu do životov civilistov, ohrozujúc tak nielen ich spokojnú existenciu, ale aj otázku ich bezpečnosti a zachovania života. Príčinou toho je spotrebiteľský formát vzájomných vzťahov v spoločnosti.

Samotná túžba človeka po slobode je vznešená a absolútne prirodzená. Ale v našej svetovej spoločnosti, žijúcej v spotrebiteľskom formáte vzájomných vzťahov, bol pojem „sloboda“ pošpinený podvodom, klamstvom, manipuláciou v nečistom dosahovaní egoistických cieľov jednotlivcov s cieľom ich totálnej kontroly nad masami. Už 6 000 rokov na ušľachtilej vnútornej potrebe ľudí prebieha neľudská hra v honbe za mocou nad nimi.

Zákony spotrebiteľskej spoločnosti zostávajú rovnaké počas celej doby jej existencie. Spomeňme historické príklady obdobia otrokárskeho zriadenia. V starodávnej Mezopotámii sa ľudia za neschopnosť splatiť dlhy svojim panovníkom predávali do otroctva. Od doby tretej dynastie v Ure sa slobodní občania stávali otrokmi kvôli dlhom alebo hladu a schudobnení rodičia boli nútení predávať svoje deti. V 1. tisícročí pred n.l. existovalo v Babylone chrámové otroctvo. Medzi otrokmi boli aj vojnoví zajatci, odovzdaní či odkázaní chrámu, aj slobodní ľudia – tuláci, deti chudobných rodičov, odovzdané kvôli záchrane pred smrťou hladom.

Chammurapiho zákony sú žiarivým príkladom tej doby. Tieto zákony právnicky upravili existenciu otrokárskeho štátu. Podľa Chammurapiho zákonníka sa otrokmi mohli stať nielen vojnoví zajatci, ale aj slobodní ľudia. Zákonník bol zameraný na ochranu otrokárov pred vzdorovitými otrokmi. Len mizerné percento zákonov dávalo otrokom formálnu možnosť získania slobody. Odvolací proces vlastného otrockého stavu prebiehal súdnou cestou, ale v prípade prehry následky pre otroka zďaleka neboli radostné. Podľa ustanovení zákonníka činila priemerná cena otroka 150–250 gramov striebra, rovnaká taxa bola aj za najatého vola. 

V dejinách otrokárskeho zriadenia je podobných príkladov množstvo. V Starej Judei i v Starom Egypte sa slobodný človek stával otrokom za neschopnosť splatiť dlhy. Otroctvo bolo prirodzeným dôsledkom chudoby. Roľníci sa predávali do otroctva, pretože potrebovali jedlo a strechu nad hlavou, keďže život otrokov bol cenený viac ako život roľníkov a adekvátne tomu bol často lepší.

Čiže sa vytvárali extrémne neznesiteľné podmienky pre obyčajných ľudí, ktorým nezostávalo iné východisko, ako predať seba a svoju rodinu do otroctva. Obyvateľstvo bolo ponechané samé na seba bez prostriedkov na ďalšiu existenciu. V egoistickej spoločnosti konzumu a zisku je slobodná existencia človeka znehodnotená ako nepotrebná a nevýhodná pre vrchnosť. Keď človek prestal byť závislý od majiteľa, prichádzal o tovarovú hodnotu a získaval slobodu len formálne. 

Podobne to bolo v období nájomného otroctva, kedy bola výveska „otrok“ vystriedaná výveskou „nájomný robotník“. Hodnota života nájomného robotníka bola pre majiteľa dokonca často nižšia ako u otroka, keďže nájomný robotník mal možnosť odísť. Ale sociálne podmienky pre ľudskú existenciu v tej dobe znova nijako nezaručovali zabezpečenie životne dôležitých potrieb. V súhlase s tým si mohol vybrať prácu u otrokára a závislosť od neho, alebo chudobu, hlad a dokonca aj smrť.

Ak porovnáme existenciu otrokov minulých storočí so súčasnou existenciou obyčajného človeka, môžeme uvidieť rovnaké vykorisťovanie, chudobu, biedu, útlak, chronický nedostatok prostriedkov na uspokojenie základných potrieb, trvalú štvanicu kvôli prežitiu. Dlhové záväzky, reálna absencia práva voľby, neustále obmedzenia, vysoké dane, a pritom ťažká práca a mizerná výplata – existencia týchto faktorov je všeobecne pozorovateľná v súčasnej „civilizovanej“ slobodnej spoločnosti u väčšiny jej populácie. Rovnoprávnosť v spoločnosti existuje často iba na papieri. Pre každého človeka životne nevyhnutná sloboda, ktorá má fakticky slúžiť za jednu z hlavných opôr spoločnosti, je v spotrebiteľskom formáte vzájomných vzťahov šikovným nástrojom jednotlivcov pre výhodnú manipuláciu s masami.

Nepozerajúc na zmenený vonkajší vzhľad a deklaratórne heslá so slovami „demokracia“, „sloboda“ a „nezávislosť“, otroctvo ako bolo v dobách otrokárskeho zriadenia, tak zostalo aj dnes, len v zaobalenejšej forme. Demokracia bola v každej dobe servírovaná ako spoločnosť slobodných ľudí so samosprávou ľudu, ale realita v skutočnosti krásnej výveske nezodpovedá.

Pojem „demokracia“ pochádza zo starého Grécka. V demokratickom meste Atény bolo najvrchnejším orgánom riadenia tzv. „národné zhromaždenie“. Pritom bola starogrécka spoločnosť prísne rozdelená, aj podľa genderových znakov. Existoval v nej hierarchický rebríček moci. Do stavu démosu (ľudu) patrili slobodní občania mužského pohlavia, majúci občianske práva. V porovnaní s inými tvorili menšinu. Ostatné kategórie obyvateľstva sa pokladali za menejcenné. V chápaní plnoprávnych helénov–mužov boli ženy bytosťami nižšieho druhu. Otroci sa za ľudí nepovažovali. Privilegovaná časť spoločnosti poskytovala pôžičky zaručené osobou dlžníka alebo zemou. Rozvoj tovarovo–peňažných vzťahov viedol k vzniku otrokov kvôli úžerníckym dlhom. Politický demokratický systém antického štátu v skutočnosti zodpovedal otrokárskemu systému s krásnou novou výveskou. 

Štátne zákony mnohých súčasných demokratických krajín nielenže sú zostavené v záujme menšiny a slúžia na zlepšenie jej blahobytu, ale sú aj zosnované tak, že väčšinu populácie zbavujú možnosti tieto zákony korigovať a meniť. Obyčajný občan nemá možnosti zúčastňovať sa formovania spoločnosti a primerane tak vplývať na zlepšenie svojho blahobytu a celkovo aj celej spoločnosti, nemôže rušiť zákony, prinášajúce ujmu životom ľudí, ich bezpečnosti a zdraviu. Občania mnohých krajín zostávajú neľudsky zgniavení vysokými daňami, dlhovými záväzkami, nemajú chuť a čas zúčastňovať sa verejného života. Spoločenské usporiadanie je v súčasnom svete určované aktívnym prejavom vôle jednotlivcov a pasivitou hlavnej masy obyvateľstva. Taká mlčanlivá pozícia je tichou podporou dominovania jedných nad druhými s delegovaním im moci. 

Ale kdeže je naša zodpovednosť? Kdeže je účasť celej spoločnosti pre blaho samotnej spoločnosti a nie jednotlivcov pre blaho tých istých jednotlivcov? Kdeže je aktívna pozícia a osobná zodpovednosť každého človeka? Nemali by sme žiť v spoločnosti, ktorú formujeme? Ale my ju neformujeme len činnosťou, ale aj nečinnosťou. Nie je táto nečinnosť mlčanlivým prekladaním zodpovednosti a teda prekladaním svojich práv a slobôd? Kdeže je účasť každého? A aká má byť? Aká je alternatíva východiska zo slepej uličky spotrebiteľského formátu vzájomných vzťahov?

Ak sú pri spotrebiteľskom formáte vzájomných vzťahov sloboda, rovnaké práva a možnosti pre každého človeka vopred vylúčené, primerane je potrebné zmeniť samotný formát ľudských vzťahov. Dnes je jedinou alternatívou na vybudovanie slobodnej férovej spoločnosti pre každého jej obyvateľa mierovou cestou vybudovanie Tvorivej spoločnosti.

Spotrebiteľský formát vzájomných vzťahov je zámerným rozdelením a degradáciou spoločnosti v bezuzdnej spotrebe s jej neodvratným koncom. Tvorivý formát vzájomných vzťahov je spoločnosťou jednoty, slobody, mieru, rovnakých práv a obrovských možností pre každého, s evolúciou ľudstva k ideálnej spoločnosti, spoločnosti túžby každého. Tvorivá spoločnosť je jedinou cestou, ktorá môže vyviesť ľudstvo zo slepej koľaje konzumu a sebazničenia.

Piliermi Tvorivej spoločnosti je 8 Osnov Tvorivej spoločnosti.

Dotýkajúc sa v tomto článku dnes takej bolestivej témy, vzťahujúcej sa k slobode a právam Človeka, je vhodné spomenúť druhú osnovu Tvorivej spoločnosti – Sloboda Človeka.

Druhá Osnova Tvorivej spoločnosti:

Sloboda Človeka

Každý človek má na základe práva narodenia udelené právo byť Človekom. Všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní. Každý má právo voľby. Nemôže byť nikto a nič na Zemi nad Človekom, jeho slobodou a právami. Realizovanie práv a slobôd Človeka nesmie porušovať práva a slobody iných ľudí. 

Druhá osnova nám spoločne s ostatnými osnovami odkrýva celistvé potrebné pochopenie základných pilierov a orientačných bodov slobodnej spoločnosti a existencie slobodného Človeka v nej. V Tvorivej spoločnosti sú otroctvo, donucovanie, potláčanie, ponižovanie a obmedzovanie akéhokoľvek človeka vylúčené. Život každého Človeka získava nevyhnutnú najvyššiu hodnotu ako rovného a slobodného s garantovaným nárokom jeho práv. Odstraňuje sa stáročia nanútená spotrebiteľská tovarová hodnota jedinca ako otroka, ako veci. 

Každý človek v Tvorivej spoločnosti zaručene získa slobodu a kopu možností. Dnes musia ísť mnohí kvôli prežitiu bezhlavo. A keď sa aj podarí nazhromaždiť neveľký kapitál, nikto nemá záruky, že ho zajtra neminie a celá jeho dlhoročná práca nezmizne do zabudnutia a nič mu nezostane. V Tvorivej spoločnosti toto nebude. Každý človek už pri narodení získava právo na zabezpečenie svojich základných potrieb, bývanie, stravu, prístupnú medicínu na vyššej úrovni a potrebné vzdelanie. Práva a slobody zostávajú každému a spoločnosťou sú cenené. Každý sa podľa želania môže zúčastňovať v riadení spoločnosti, majúc na to absolútne právo na úrovni ostatných, berúc na seba zodpovednosť voči všetkým. Všetci členovia spoločnosti sa môžu zúčastňovať na formovaní spoločenských zákonov, ich zmene či ich rušení. 

V storočí vedecko–technického pokroku, keď sa objavila technológia internetu, schopná dať dokopy mnohých ľudí z celého sveta, všetko vyššie vymenované možno urobiť absolútne reálne. Celosvetová sieť internetu umožňuje vytvoriť potrebné podmienky pre prijatie spoločných rozhodnutí celou spoločnosťou, pre informovanie celého ľudstva a v prípade potreby napomáha rýchlej konsolidácii ľudí vo svete.

Ľudia potrebujú slobodu! Je to najdôležitejší faktor ich normálnej existencie, ich zdravého rozvoja. Sloboda a rovnoprávnosť v spoločnosti otvárajú možnosti pre vnútorné odhalenie najlepších vlastností každého človeka, pre individuálny osobnostný rast a tvorenie v prospech tej samej spoločnosti. Dá to impulz pre potrebný evolučný rozvoj spoločnosti. Len tvorivý vektor vývoja udalostí nakoniec poskytne možnosť zhlboka sa nadýchnuť a pocítiť spoľahlivú pôdu pod nohami všetkým, ktorým spotrebiteľský systém blokoval životný kyslík a vytláčal ich z koľají rovnováhy a stability.

Poviete, že je nemožné vybudovať takú spoločnosť? Či nie je tento názor vnútený vášmu mysleniu tými, pre koho je nevýhodná vaša sloboda? Neskrýva sa práve v tomto obmedzení páka na naše riadenie? S ľudstvom boli urobené dve príšerné veci – rozlúčili našu jedinú rodinu, pretože tak je nás ľahšie riadiť a nanútili masám otrockú psychológiu. Ale naša sila je v jednote a naša sila je v slobode! Ak si ľudia v skutočnosti a nie na papieri zvolia Tvorivú spoločnosť, nikto a nič im nebude môcť zobrať slobodu a ich práva nikdy viac nebudú popierané!

Každý vnútri chápe, že vybudovanie takej spoločnosti je možné, reálne a životne nevyhnutné. Každý sníva o takom slobodnom a nádhernom živote! V Tvorivej spoločnosti budú sloboda a rovnoprávnosť praktickou realitou všetkých. To neodvratne povedie k evolúcii a vytvorí potrebné podmienky pre získanie ideálnej spoločnosti. Len zomknutie všetkých v jedinom tvorivom cieli urobí dosiahnutie túžby každého po šťastnom a pokojnom živote reálnym a splniteľným. Tvorivá spoločnosť je slobodná spoločnosť s rovnakými možnosťami pre všetkých, zabezpečujúca reálne právo voľby a zaručujúca slobodný bezpečný život nám všetkým.

V skutočnosti je vybudovanie Tvorivej spoločnosti absolútne ľahké, ak každý, kto chápe túto životne dôležitú nutnosť, prijme aktívnu účasť v realizácii tejto verejnej všeľudskej iniciatívy.

Pomocou tvorenia, zjednotenia a spoločného zomknutia to dokážeme! Stačí, aby ľudia prestali prekladať zodpovednosť za svoj osud a osud celého ľudstva, vzali situáciu do svojich rúk, prestali počúvať prázdne sľuby a zjednotili sa s rovnakými neľahostajnými ľuďmi v tvorivých pozitívnych mierových aktivitách už dnes. Všetci sa rodíme rovní! V moci každého je vynaložiť maximálne úsilie na to, aby bola vybudovaním nového formátu vzájomných vzťahov vrátená skutočná sloboda sebe i celému ľudstvu. My všetci sme jednou spoločnosťou, jedným ľudstvom, jednou rodinou. Dnes existuje reálna šanca obnoviť v rovnosti a bratstve kedysi stratenú jednu všeľudskú rodinu. U celého ľudstva, stojaceho pred voľbou medzi životom a smrťou, je odpoveď očividná – každý chce žiť!

Niet života bez slobody, slobody bez rovnoprávnosti a rovnoprávnosti bez Tvorivej spoločnosti, v ktorej je cenný každý Človek! Skutočná rovnoprávnosť, sloboda a individuálna sebarealizácia sú možné iba v Tvorivej spoločnosti. To je jediné východisko pre nás všetkých. Tvorivá spoločnosť je jediným spôsobom pre prežitie teba, tvojich blízkych a celého ľudstva, pre odhodenie bremena otroctva a získanie dlho očakávanej slobody. Voľba je na tebe!

Alex Friedman