Logo Creative Society TVORIVÁ
SPOLOČNOSŤ

NASTAL ČAS REALIZOVAŤ ODKAZ VŠETKÝCH PROROKOV – TVORIVÚ SPOLOČNOSŤ

24. februára 2021
Komentáre


Nastal čas realizovať odkaz všetkých prorokov

Nezamýšľali ste sa nad tým, prečo v celom období svojej existencie náboženstvo bolo a zostáva predmetom sporov a rozbrojov, pričom každá náboženská organizácia za svoje ciele vydáva spájanie ľudí, život v láske a súlade? Prečo prívrženci toho či onoho náboženského prúdu pokladajú práve seba za nasledovateľov pravej viery? A čo vyhlásenia o rovnosti a bratstve na celom svete? Prečo existujú protirečenia a chaos tam, kde majú panovať mier, harmónia a láska? Každá náboženská organizácia pretenduje na svoju výnimočnosť a predominanciu v boji o náboženskú moc v spoločnosti. Kľúčové slovo, javiace sa byť príčinou týchto protirečení, je – moc.

Vo svete existuje obrovské množstvo rozličných náboženských denominácií a prúdov. Hlavnými svetovými náboženstvami podľa počtu nasledovníkov sú kresťanstvo, islam, hinduizmus, budhizmus a judaizmus. Medzi obrovským množstvom náboženských informácií často nachádzame rad zjavných protirečení. Na pozadí Učenia prorokov o láske, viere, jednote a rovnoprávnosti výrazne kontrastujú fragmenty o strachu, násilí, zradcovstve, vládychtivosti, dobyvačných vojnách. Prirodzene, že také významové rozdiely majú svoje negatívne následky
v živote spoločnosti.

Rozpory na základe náboženskej príslušnosti ovplyvňujú prakticky všetky verejné oblasti. Ako obvyklé konzervatívne náboženské postuláty, tak aj tie či oné inovácie, určité pozície autoritatívnych zástupcov organizácií sú psychologickým, ideologickým aspektom so silným vplyvom na svetonázor más. A to sa zase prejavuje na formovaní rozporuplnosti vo vnímaní sveta u nasledujúcich generácií. Akú bázu teraz vytvárame svojim deťom a vnukom? K akému utrpeniu a zármutku ich vedome odsudzujeme?

Za celú svoju históriu náboženstvo neraz vystupovalo ako vinník, iniciátor a podnecovateľ konfliktov a rozbrojov. V skúsenostiach minulosti i súčasnosti nachádzame nespočetné príklady nezmieriteľnosti a netrpezlivosti adeptov jednej náboženskej organizácie k veriacim iného náboženstva a k druhým inak mysliacim. Naviac nie sú zriedkavé akty prejavov náboženského extrémizmu a xenofóbie v spoločnosti a tiež domáceho násilia z náboženských dôvodov.

Pritom duchovné Učenie, ktoré leží v základe každého náboženstva, samé o sebe nevytvára a vyložene nemôže vytvárať precedensy k formovaniu rozporov a konfliktov. Ak zoberieme za základ pôvodné Učenie, ku ktorému vyzývali proroci, a nie nasledujúce doplnenia a zmeny, zavedené žrecmi a imperátormi (politikmi), nikde neuvidíme výzvy k rozdeleniu a nepriateľstvu, k vytvoreniu hierarchie a schvaľovaniu ľudského sebavyvyšovania. Ani Ježiš Kristus, ani Mohamed (mier s ním), ani Gautáma Buddha, ani iní proroci, ktorí prinášali ľuďom Učenie, nikdy neučili násiliu, zabíjaniu a tým viac by nikdy nesúhlasili s ospravedlnením týchto mrzkých činov.

Proroci učili vážiť si ľudský život

Nech by sme boli kýmkoľvek (kresťanmi, moslimami, budhistami alebo veriacimi iných svetových náboženstiev), nedokážeme poprieť jedno z hlavných prikázaní, ktoré nachádzame v každom svetovom náboženstve – prikázanie milovať svojho blížneho. Proroci učili vážiť si ľudský život, učili rovnoprávnosti a vzájomnej úcte, vzájomnej pomoci a rozhojneniu cností. Nenásilie, nečinenie zla, pokojný a láskavý vzťah ku všetkým ľuďom ako k členom jednej ľudskej rodiny – to je to, čo čítame v Učení prorokov, ktoré došlo do našich čias skrze zrná svätých písiem rôznych náboženstiev. Teda všetky najvyššie morálne všeľudské hodnoty musia prevládať
v spoločnosti i v každom človeku. Každý človek sa musí učiť krotiť v sebe prízemnú živočíšnu stránku svojej duálnej podstaty. Proroci rozprávali o dôležitosti sebaovládania pre osobný duchovný rast a dôležitosti zmeny každého, čo určite vo výsledku povedie k zmene celej spoločnosti. Ale napriek opakovaným pokusom prorokov priniesť do spoločnosti jedinú Pravdu, viac pokoja, dobra, ľudomilnosti a jednoty, pozorujeme opak. Prečo?    

Пророки учили ценить человеческую жизнь

Dnes v spotrebiteľskej agónii sebadeštrukcie ľudstvo skĺzava do neúprosnej priepasti. Udalosti konca 20. a začiatku 21. storočia svedčia o značnej progresii použitia zbraní, uplatnenia sily aj v priestore náboženských konfrontácií. Teritóriá mnohých krajín sa neustále menia na bojové pole kvôli náboženským zrážkam a medzikonfesionálnym vojnám. Presvedčte sa sami, o čom informujú masmédiá. Medzi množstvom krajín,
v ktorých sa zvýšila frekvencia náboženských konfliktov, sa zvlášť vynímajú Severné Írsko, Srí Lanka, India, Balkán, Nigéria. Ale je to problém iba dneška? Dejiny posledných tisíc rokov taktiež hýri mnohopočetnými príkladmi. Rozoberieme niektoré z nich na príklade najväčších náboženstiev sveta.

Kresťanstvo 

Biblia, Nový zákon: 

„Miluj blížneho svojho, ako seba samého.“ 

(Mt. 22:39, Mk. 12:31) 

„Toto vám prikazujem, aby ste sa milovali navzájom“ 

(Jn 15:17) 

„Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár. Veď kto nemiluje brata, ktorého vidí, nemôže milovať Boha, ktorého nevidí.“

(1 Jn 4:20) 

V Novom zákone sa zvlášť zdôrazňuje fragment Kázania na hore Ježiša Krista. Táto kázeň je svojskou zmluvou i výzvou k nenásiliu, nespôsobovaniu škody, k odpusteniu a láske ku všetkým ľuďom vrátane nepriateľov.

Dnes možno často začuť úsudky, že kresťanstvo je najprenasledovanejším náboženstvom na svete. Počas tisícročí boli kresťania vystavení týraniu, mučeniu a rozličnému útlaku. Ale aj toto náboženstvo prekypuje množstvom prípadov, kedy bolo samé vinníkom krutého násilia – a nielen proti ľuďom, nevyznávajúcim kresťanstvo, ale nezriedka aj proti svojim bratom-kresťanom. Téma náboženských konfrontácií a násilia sa týka nespočetného množstva podobných historických príkladov ako sú obdobie svätej inkvizície, križiacke výpravy, hony na čarodejnice, Bartolomejská noc a mnohé iné.

Napríklad, pápežom Innocentom III. bola iniciovaná 4. krížová výprava. Výsledkom bolo, že Konštantínopol (dnešný Istanbul, Turecko) bol zachvátený, vyplienený a zničený a obyvateľstvo bolo brutálne vykántrené. Hlavným cieľom odohrávajúceho sa bolo potvrdenie prvenstva Ríma vo svetovej náboženskej aréne moci. Táto výprava a nasledujúce albigénske vojny boli charakterizované neslýchanou krutosťou, zverskosťou a obrovským počtom ľudských obetí. Príčina týchto vojen je v každej dobe rovnaká – boj o moc.

Nemenej hrôzostrašný príklad nachádzame v dejinách Francúzska v roku 1572, keď došlo k zúčtovaniu katolíkov
s hugenotmi na sviatok svätého Bartolomeja. Za čo stoja slová a činy rímskeho pápeža Gregora XIII., keď ho informovali o spáchanej masakre. Jeho jasot sa dá vysledovať vo vyhláseniach o tom, že táto krvavá masakra je lepšia ako päťdesiat víťazstiev nad Turkami. Na počesť tohto krviprelievania prikázal pápež Gregor XIII. odslúžiť ďakovnú bohoslužbu a vykonať kresťanský chválospev „Te Deum“. Na príkaz pápeža bola tiež na počesť incidentu vyrazená medaila s nápisom „Ugonottorum strages 1572“, čo v preklade z latinčiny znamená „Vyhladenie (masaker) hugenotov v roku 1572“.

Je veľmi čudné hľadieť na príklad takého postoja pohlavára katolíckej cirkvi (ktorý by v princípe mal byť prvým príkladom vyznávania kresťanských cností), vzhľadom na to, koľko životov nevinných ľudí si tento masaker vyžiadal. Po tejto noci masaker v Paríži pokračoval celý týždeň a v iných francúzskych mestách šesť týždňov. Krviprelievanie sa nakoniec v celej krajine zastavilo po troch mesiacoch. Samotný akt takého násilia bol v tom čase katolíckou cirkvou interpretovaný ako akt božskej odplaty.

V časoch kolonializmu prebiehala analogická situácia – ospravedlňovanie otroctva, dobyvačných vojen s cieľom obrátiť pohanov na kresťanstvo a šíriť evanjelium. Schvaľovalo sa násilie na ženách a deťoch.

Ďalším príkladom je nepriateľstvo pravoslávnych Srbov a katolíkov-Chorvátov počas druhej svetovej vojny. Historici dnes incidenty označujú ako nábožensko-etnické čistky, ktoré organizovali chorvátski nacionalisti-katolíci. Proces odohrávajúcich sa zverstiev šokoval dokonca aj svedkov týchto udalostí – nemeckých nacistov, ktorí toho hodne počas vojny videli.

Ospravedlňovanie použitia sily náboženskými termínmi, slovami z Biblie, či opodstatňovanie akoby „Božím úmyslom“, alebo „prozreteľnosťou zhora“, boli zreteľné prakticky vo všetkých podobných prípadoch náboženského boja o moc, vyhladzovania neveriacich, heretikov, hriešnikov a nepriateľov cirkvi. Takéto príklady nie sú ohraničené rámcami jedného náboženstva. Termíny „svätá vojna“ a „nepriateľ boží“ používali križiaci počas výprav, keď plienili celé sídla i mestá a zabíjali nevinných ľudí. Tento termín je analogicky známy aj v náboženstve islam. Pritom v islame sa zachovalo chápanie, že vojna nikdy nebola a nebude svätá. V Koráne nachádzame verše o láske aj o nespôsobovaní škody.

Islam 

„A toto je to, čo prezrádza Alah služobníkom Svojim, ktorí uverili a dobré konajú: Povedz: „Nežiadam od vás za to odmenu, žiadam len lásku k blížnemu...“  

(23. aját súry „Porada“) 

Anas a Abdullah rozprávajú, že posol Alaha hovoril: „Všetky ľudské bytosti sú deťmi Alaha, a najdrahší pre Alaha sú tí, čo sú dobrí k Jeho deťom“  

(Hadís, al-Bayhaqi)

Napriek mierumilovnému Učeniu islamu, ktoré pretrvalo dodnes v svätej knihe Korán a v hadísoch, konanie mnohých prívržencov krajne radikálnych islamistických prúdov v minulých storočiach i v období začiatku 21. storočia viedlo k tomu, že toto náboženstvo je svetovým spoločenstvom stotožňované s extrémistickými násilnými činmi. Všetci poznajú teroristické útoky, ktoré sú často zamerané proti tým, ktorí sú považovaní za neveriacich nepriateľov islamu. Dlhotrvajúce vojny islamských extrémistov prebiehali po celom svete: Alžírsko, Indonézia, Egypt, Filipíny, hranica Iraku a Sýrie a mnohé iné krajiny. Ešte viac krajín zasiahli teroristické útoky. Mnohé z týchto konfliktov dodnes neprestávajú. Ale aká je príčina týchto vojen? Boj o moc.

Korán: 

Súra „Dobytok“ (6 – 151): „Vyvarujte sa ohavných činov, či zjavným, či skrytým. Nezabíjajte dušu, ktorú Alah zakázal zabíjať, ak len na to nemáte právo. To vám odkázal Alah.“

Súra „Prestretý stôl“ (5 – 32): „Kto zabije človeka nie za vraždu, alebo za šírenie nečestnosti na zemi, ten akoby zabil všetkých ľudí, ale kto zachráni život človeku, ten akoby zachránil život všetkým ľuďom.“

Islam-hinduizmus 

Pohraničné nábožensko-politické konflikty prebiehajú aj na hranici Indie a Pakistanu. Mnohé desaťročia trvá boj
o územia oblasti Kašmír. Za obdobie nezhôd zahynuli stovky tisíc prívržencov islamu a hinduizmu.

„Miluj blížneho svojho, ako seba, pretože tvoj blížny, to si ty. 

Boh je v tebe a tvojom blížnom a obaja ste v Bohu...“

(Bhagavadgíta) 

Judaizmus-islam 

Osobitné miesto v náboženskom cítení veriacich troch abrahámskych náboženstiev (judaizmu, islamu a kresťanstva) zastávajú náboženské svätyne v Svätej zemi. Blízkovýchodná kríza v izraelsko-palestínskych vzťahoch je následkom konfliktu medzi moslimami a židmi. Jedným z hlavných nevyriešených problémov a kameňom úrazu v medzikonfesionálnych vzťahoch je štatút mesta Jeruzalem. Izraelská strana si neústupne myslí, že Jeruzalem vždy bol a zostane svätým mestom židov a teda aj ich hlavným mestom. Palestína takisto neustupuje a vytvára nové oddiely z moslimov pre boj za oslobodenie svätýň islamu.

Medzi veriacimi judaizmu je rovnako, ako aj medzi prívržencami iných náboženstiev, veľa dobrých ľudí, ktorí sa
k iným náboženstvám a k ich veriacim správajú tolerantne, s úctou a porozumením. Ale, bohužiaľ, existuje značný počet radikálne nastavených nasledovníkov. V posledných desaťročiach je badateľný alarmujúci trend. Vyskytli sa prípady, keď sa ortodoxné kruhy vyznávačov tých alebo iných náboženstiev, vrátane judaizmu, dosť radikálne vyjadrovali proti iným náboženstvám, opierajúc sa o príslušné texty svojich kánonických svätých písiem.

Počas trvania židovsko-palestínskeho konfliktu sú známe prípady, kedy niektorí rabíni vyzývali k zabíjaniu Palestíncov, odvolávajúc sa na verše židovskej Biblie. Napríklad vyjadrenia rabína Israela Hessa, publikované
v článku s názvom „Genocída: Prikázanie Tóry“ (taktiež prekladané ako „Micva genocídy v Tóre“) 26. februára 1980
v študentskom vydaní „Bat Kol“ na Univerzite Bar-Ilan. Vychádzajúc zo slov britskej religionistky, publicistky, autorky prác v oblasti komparatívnej religionistiky Karen Armstrongovej, Israel Hess prirovnával Palestíncov
k Amalekom, opierajúc sa o verš Deuteronómia 25:17. Písal, že „si to vyžaduje zabíjanie nemluvniat a dojčiat a zakazuje prejavovať milosrdenstvo“. Podľa novinára Davida Hirsta Israel Hess končí tým, že „nastane deň, kedy budeme všetci vyzvaní viesť túto vojnu za zničenie Amaleka...“, čiže budeme vyzvaní viesť milchemet micvu (vojnu náboženského dlhu, svätú vojnu). V roku 2004 izraelská štátna činiteľka, aktivistka Izraelského hnutia za zachovanie mieru Šulamit Aloniová povedala o Hessovom článku v časopise „Haaretz“ nasledovné: „Nie náhodou Palestíncov v osadách nazývajú „Amalek“, a tento zámer je očividný všetkým“.

Predstavitelia sionistického hnutia sa riadili náboženskými textami, aby ospravedlnili násilné zaobchádzanie
s Arabmi v Palestíne. Takéto prípady sú práve následkom vnesenia ľudských skreslení a zmien do pôvodného Učenia. V židovskej Biblii, Tanachu, nachádzame viac ako sto pasáží s výzvami na zabíjanie ľudí (napríklad v týchto častiach – Deuteronómium (Devarim), Prvá kniha kráľov (Prvá Samuelova kniha), Numeri (Be-midbar), Kniha Ježiša Navina (kniha Jozue) a iných). Konkrétne v Tóre čítame príklady, kedy boli vyhubené celé kmene, neušetrili nikoho, ani ženy, ani deti. Práve takýmito a podobnými náboženskými bojovnými pasážami ospravedlňovali a niekedy dokonca aj podnecovali použitie násilných metód. Pritom kľúčovým slovom v Tóre je slovo „cdaka“, čo znamená milosrdenstvo, spravodlivosť. Bohužiaľ, krajne radikálni následníci judaizmu neberú do úvahy iné miesta písiem, ktoré su významovo priam protikladné:

„Nenos nenávisť vo svojom srdci voči svojmu bratovi. Úprimne napomeň svojho blížneho, aby si preň neuvalil vinu na seba. Nemsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého“  

(Levitikus – Vayikra, Kedošim; 19:17,18) 

Budhizmus 

„V tomto svete sa nenávisť nikdy nevykorení pomocou nenávisti. Zvíťaziť nad nenávisťou môže iba láska.

(Kandžur) 

„Musím byť ako slnko, rozlievajúce svetlo na všetko, nevyžadujúc vďačnosť či odmenu, starať sa o všetky existujúce bytosti, aj keď sú zlé, nikdy sa kvôli tomu nezriekať svojich sľubov, neopúšťať žiadne existujúce bytosti kvôli tomu, že jedna z nich je zlá.“  

(Sútra Náhrdelník z drahokamov, 23) 

„Kto v sebe uhasí vášne, ten vyrve aj s koreňmi nenávisť a jeho nespútaný duch sa rozvinie v láske. Deň a noc ju nasledujúc, objíme všetky svety bezhraničnou láskavosťou.“  

(Sutta Nipáta, 21 (507))  

Čo sa týka náboženstva budhizmus, tak toto náboženstvo vytvára dojem, že je pomerne mierne, nenásilné.
V skutočnosti však v dejinách náboženstiev niet ani jednej náboženskej organizácie, ktorá by existovala pokojne a de facto by nasledovala odkazy svojich prorokov. Budhizmus taktiež nie je výnimkou a ako každé náboženstvo sa snaží zaujať svoje miesto pod slnkom a upevniť svoje pozície moci.

Útoky budhistických extrémistov sa vzťahujú na rôzne náboženstvá, ale hlavné mnohoročné útoky a negatívne nálad sú zamerané proti moslimom. Mnohým sú známe kruté skúsenosti rozsiahleho zabíjania a najkrutejšieho násilia, ku ktorým došlo v roku 2017 v Jakchainskom štáte (Rakhine) v Mjanmarsku. Obeťami sa stali tisíce nevinných moslimov Rohingov, približne 100 000 ľudí muselo utiecť, aby si zachránili svoj život. Na Srí Lanke
v roku 2011 skupina ľudí za účasti budhistických mníchov zdemolovala súfijskú chánaku. Podobné sa zopakovalo
s mešitou v meste Dambula v roku 2012 za účasti dvetisíc Sinhálcov. V roku 2013 v hlavnom meste Srí Lanky Colombo napadla skupina budhistov mešitu a zranila niekoľko ľudí. A aká je príčina týchto vojen? Boj o moc.

Vyššie je uvedená len nepatrná časť príkladov použitia násilia v spoločnosti z náboženských dôvodov. Nie je to urobené kvôli očierneniu alebo diskreditovaniu toho či iného náboženstva, alebo fyzickej osoby, je to urobené preto, aby sme sa my, ľudia, zamysleli nad čestnosťou a zodpovednosťou našej voľby. Aj bez vniknutia do podrobností tieto príklady šokujú, avšak aj obnažujú samotný problém, problém náboženstiev, problém dominujúceho spotrebiteľského formátu vzájomných vzťahov. Po celé tisícročia, čo existuje spotrebiteľský formát, existuje inštitút moci a existuje náboženstvo vo forme organizácie s hierarchiou. Rovnako tak za posledných 6 000 rokov neprestával boj o moc v spoločnosti, neprestávali náboženské strety a ľudstvo nevidelo mier.

Pokračujeme v boji za svoje svätyne, za Svätú zem, bojujeme a zabíjame za ňu, pokračujeme v jej rozdeľovaní. Rovnako pokračujeme v sporoch o kánonickosť, pravdivosť práve toho „svojho“ náboženstva či konfesie,
v sporoch o výklad písiem. Pokračujeme v stavaní múrov a vytyčovaní hraníc pre „verných“ a „neverných“, „svojich“ a „cudzích“. Organizáciami deklarovaná výlučná vyvolenosť a prednosť pred inými vytvára rozdelenie a následné nárokovanie si práva na nadvládu a dominanciu. Pričom tým, ktorí bránia vonkajšie územie, tú či onú budovu, niečie slová, sa nehnusí vraždiť ľudí, prelievať nevinnú krv, nehnusí sa im násilie a nenávisť k inému človeku a slepo sa riadia umelo vnúteným obrazom vonkajšieho nepriateľa. Spoločnosť nechápe, kde je skutočná svätyňa a v čom spočíva pravá hodnota na tomto svete. Vari stojí čokoľvek materiálne (chrámy, pozemky, majetok a pod.) za ľudský život? Nie.

Nezamýšľali sme sa, prečo v každom náboženstve nachádzame výzvy milovať sa navzájom, milovať všetkých ľudí, odpúšťať a byť dobrotivý? Prečo to bolo pre našich prorokov také dôležité? Veď to boli poslovia od Jedného Boha. Oni vedeli, že tým najcennejším v tomto materiálnom svete je Život Človeka. Vedeli, že vnútri každého Človeka sa nachádza skutočná svätyňa, skutočný chrám. Vedeli o hodnote ľudského života ako záchrannej šanci pre každú Osobnosť. A rovnako vedeli aj o hodnote zjednotenia všetkého ľudstva pre záchranu celej našej civilizácie.

Ale aj keď dáme nabok fakty o konkrétnom náboženskom násilí, aj keď odsunieme nabok skutočnosť hrubého skreslenia podstaty Učení, problém výskytu vojen, vrážd a zločinnosti dnes zostáva aktuálny. Beztak nevidíme pokoj v rodinách a v samotných ľuďoch, v spoločnosti a vo svete vcelku. Ani jedno náboženstvo za celú dobu svojej existencie nikdy nedoviedlo k mieru a nezastavilo ani jednu vojnu.

Navzdory túžbe prorokov pomôcť ľuďom zmeniť sa, zmeniť ľudstvo, získať slobodu, vytvoriť lepšie podmienky pre ľudí, vytvoriť kvalitatívne inú spoločnosť, navzdory výzvam na zjednotenie a bratstvo celého ľudstva, vo svete doteraz existuje zlo, nenávisť a rozdelenie. Zároveň na svete prakticky niet človeka, ktorý by netúžil žiť
v spoločnosti bez vojen, bez násilia, ktorý by neželal svojmu dieťaťu lepší život v slobode a rovnoprávnosti.

Čože bolo v každej dobe príchodu prorokov tým kameňom úrazu, ktorý bránil ľudstvu splniť vôľu Jediného Boha? Prečo pozorujeme vrchol neľudskosti v dnešnom svete? Príčina sa skrýva v dominovaní spotrebiteľského formátu vzťahov v spoločnosti. Zákony spotrebiteľského sveta vopred nivelizujú a znemožňujú snahu spoločnosti
o pokojnú šťastnú existenciu.

Spotrebiteľská spoločnosť so spotrebiteľským svetonázorom je zárukou neľudskosti, triednosti, nerovnoprávnosti, hierarchie, otrockého postavenia prevažnej väčšiny populácie planéty. Spotrebiteľský formát vytvára podmienky pre neustály boj o moc. Tieto zhubné podmienky je možné eliminovať len pri sformovaní tvorivého svetonázoru
v praxi, keď celé ľudstvo vybuduje Tvorivú spoločnosť, v ktorej bude moc v rukách celej spoločnosti, všetkých ľudí.  

Keď ľudia prijmú Pravdu a nedopustia skreslenie, tak jej podstata jednoducho vylučuje samotnú spotrebiteľskú paradigmu, teda všetku bezcharakternosť, egoizmus, neľudskosť, rozdelenia, ktoré sú produktom spotrebiteľského formátu. V opačnom prípade, v podmienkach zachovania spotrebiteľského formátu, ľudia namiesto toho, aby sa zmenili a presmerovali celú spoločnosť na nový tvorivý vektor mierového šťastného spolužitia, modifikujú Učenie prorokov pod dominujúci spotrebiteľský systém spoločnosti. Adekvátne tomu, na základe selekcie ľudí, čo je pre nich dôležitejšie – ich prorok alebo osobná výhoda, ľudstvo robilo voľbu stáročia a tisícročia. Teraz však čas voľby nastal aj pre našu generáciu.

Dnes je na planéte asi 8 miliárd ľudí. Viac ako 80% populácie planéty sa stotožňuje s určitým náboženským prúdom. Ak by všetci vyznávači ktoréhokoľvek náboženstva neboli iba prívržencami určitých pravidiel, rituálov a obradov, ale skutočne by plnili základné prikázania svojich prorokov, Tvorivá spoločnosť by vznikla už dávno.  

Kresťanstvo vyznáva asi 2,5 miliardy obyvateľov na planéte, islam vyznáva 1,9 miliardy, hinduistov je miliarda, vyznávačov budhizmu je pol miliardy. Okrem týchto náboženstiev existuje množstvo iných, ktorých počet prívržencov je tiež obrovský. Ak by každý veriaci bol verný odkazu svojho proroka, na našej planéte by dávno skončili vojny, bol by mier a vznikla by Tvorivá spoločnosť. Veď čo je to Tvorivá spoločnosť? 1. Osnova Tvorivej spoločnosti je – Život Človeka. Prvé riadky tejto Osnovy hovoria:

Život Človeka je najvyššou hodnotou. Život každého Človeka musí byť chránený, ako svoj vlastný. 

Po objektívnom preskúmaní Učenia prorokov, po podrobnom preskúmaní myšlienky Tvorivej spoločnosti, 8 osnov Tvorivej spoločnosti, som si uvedomil prítomnosť jednej spoločnej záchrannej idey pre celé naše ľudstvo
v dnešnej neľahkej dobe. Vybudovanie Tvorivej spoločnosti je jediným východiskom pre všetkých ľudí na planéte, je to záruka mieru na celom svete, je to zachovanie ľudského života, jeho najvyššia hodnota v spoločnosti, je to odstránenie všetkých precedensov k násiliu, zločinnosti a vojnám, garancia bezpečnosti každého Človeka na Zemi, likvidácia hladu, chudoby a biedy.

Spoločnosť, ktorá trýzni samu seba, v konečnom dôsledku žne zodpovedajúci výsledok – sebazničenie. Výsledok určujeme my sami. Najväčšie pošliapavanie svätyne na tomto svete, to je pošliapavanie všetkého ľudského a skutočného v ľuďoch, to je ponižovanie človeka do úrovne zvieraťa, to je degradácia ľudského života vo všetkých zmysloch tohto slova.

Špina a šialenstvo spotrebiteľského formátu sa hromadili tisícročia. Takýto stav vecí sa skôr či neskôr dostáva do svojho kulminačného bodu. Spotrebiteľský formát došiel do svojho finišu. K jeho vymiznutiu dôjde v každom prípade: buď skrze našu nečinnosť sebazničením civilizácie v podmienkach spotrebiteľskej paradigmy, alebo
z dôvodu nášho spoločného rozhodnutia zmeniť sa a zvoliť si zjednocujúci, tvorivý vektor rozvoja, oživujúci
v ľuďoch ľudskosť a otvárajúci nové horizonty evolúcie pre našu civilizáciu. Sami formujeme vývoj globálnych udalostí a konečné výsledky, rovnako sami žneme aj plody našej voľby. Od každého z nás závisí budúcnosť celého ľudstva.

Neraz sme počuli frázu, vysvetľujúcu príčiny, prečo dochádza k tým či oným nešťastiam: „Ľudia zabudli na Boha“. Ale veď je to naozaj tak – ľudia zabudli na Boha, že Boh je Jeden pre všetkých. Spoločnosť zabudla Pravdu od Jediného Boha, ktorú učili všetci proroci. Ľudia zabudli na jednotu a podelili sa navzájom na „vyvolených“ a „tých, ktorých možno kántriť“, na „verných“ a „neverných“, a náboženstvá na „pravé“ a „kacírske“. Ale praví proroci neprichádzali k jednému národu a nikoho nenazývali vyvolenými – proroci prichádzali k celému ľudstvu. Vždy hovorili tak, že sa to týkalo bezprostredne každého. Vždy želali spásu všetkým ľuďom. Ale ľudia jednoducho dopustili stratu pravých Znalostí, dovolili vniesť skreslenia a v dôsledku toho zabudli na jedinú podstatu všetkých Učení i na samotného Boha.

Vo svojej podstate sú všetky Učenia jedným, pretože jeden Boh odovzdával jednu a tú istú Pravdu v rôznych dobách rôznym prorokom. Práve to nás aj spája – život, mier, láska, Jediný Boh pre všetkých ľudí a jediná Pravda. Práve to nás robí ľuďmi. Ak si ľudstvo spomenie na základné prikázania svojich prorokov a bude im naozaj verné, ak odhodí nánosy, dodumané ľuďmi túžiacimi po moci a žijúcimi pýchou, pochopí, že Pravda je od Jedného Boha. Ale ak je Pravda jedna a ak je Boh Jeden, ak všetci proroci prichádzali od Jedného Boha, tak čo máme všetci rozdeľovať? Nič! Veď Boh je Láska.


Dnes vidíme výsledok privlastnenia a zmenenia pravých Znalostí v rôznych historických obdobiach – vo svete je mnoho náboženstiev, ale niet lásky medzi ľuďmi. Ale ak odoberieme faktor rozdelenia a viac nebudeme mať čo rozdeľovať, budeme môcť poslúchnuť našu vnútornú potrebu žiť priateľsky v mieri a vzájomnej podpore. Veď túto potrebu pociťujú všetci ľudia, a práve toto je aj ten dôležitý faktor zjednotenia, nutný pre vybudovanie Tvorivej spoločnosti. Potom vyznávači svojich náboženstiev skutočne splnia vôľu svojich prorokov v učení o láske k svojmu blížnemu. Vtedy Tvorivá spoločnosť nastane veľmi rýchlo. Toto je jedna z najväčších naliehavostí v našej dobe, ktorá môže radikálne otočiť chod udalostí a zabrániť záhube celého ľudstva. Dôležitý je každý človek, nech je kýmkoľvek! Musíme si ísť navzájom oproti, ak chceme zachovať tento svet. Proroci vedeli o skorom ukončení tohto sveta v prípade jeho úplnej degradácie a rozdrobenosti. Tak ako môžeme dopúšťať tieto rozdelenia?

Proroci však vedeli aj o inom vývoji udalostí, ak si ľudia zvolia cestu totálneho zjednotenia, cestu Tvorivej spoločnosti. Všetky náboženstvá sveta si zachovali tradície o príchode zlatého veku. V každom náboženstve nachádzame informácie o Tom, Kto príde na Konci Časov a obnoví Pravdu. Jeho príchod je poznačený nástupom novej spoločnosti spravodlivosti, mieru a rozkvetu. Ale tieto tradície rovnako hovoria o dôležitosti účasti samotných ľudí na budovaní takejto spoločnosti. Dve cesty vývoja globálnych udalostí, ktoré k nám došli
v náboženských tradíciách, svedčia o dôležitosti našej dnešnej človečenskej voľby, voľby každého z nás a osobnej zodpovednosti za toto rozhodnutie.

Nižšie sú uvedené príklady tradícií, zaznamenaných v rôznych náboženstvách o znameniach Posledných časov a
o Tom, Kto príde obnoviť Pravdu.

Hinduizmus 

Vo Višnu puráne (4.24) nájdeme nasledujúce informácie o príchode Kalkího Avatára:

„Svojou nezdolateľnou silou rozdrví barbarov a zlodejov a všetkých, koho myseľ sa oddáva bezpráviu. Obnoví na zemi spravodlivosť a mysle tých, ktorí budú žiť na konci kali jugy, sa prebudia a stanú sa krištáľovo čistými. Zmenení silou tohto neopakovateľného času, budú títo ľudia ako semená ľudských bytostí a vytvoria novú rasu ľudí, ktorí sa začnú riadiť zákonmi epochy krita (satja jugy), epochy čistoty.“       

Islam 

V islamskom náboženstve nájdeme nasledujúci hadís, ktorý nám tlmočí Ibn Babuya (Thawab ul-Agma):  

„Príde čas pre môj ľud, keď nezostane nič z Koránu, okrem jeho vonkajšej podoby, a nič z Islamu, okrem jeho názvu, a oni sa nazvú podobnými menami, aj keď sú ďaleko od tohto všetkého. Mešity budú plné ľudí, ale nebude tam prítomná Pravda. V tých dňoch budú náboženskí vodcovia (Fuqaha) väčšinou zlí, budú šíriť vzburu a nezhody, ktoré sa k nim však vrátia. 

Ale príde Mahdí, obnoví stratený zmysel pre svätosť. V prvom rade obrodí Islam v jeho pôvodnej čistote a integrácii.  

Iné náboženstvá, taktiež opustené a prekrútené, budú silou Mahdího obnovené vo svojej originálnej Pravde a Čistote. 

Toto univerzálne zasvätenie všetkých ľudí Imámom do tajomstiev vzniku a začiatku ich vlastných náboženstiev a toto poznanie je bezpochyby dobre opísané výrazom „Mahdí“ (vodca), nazvaným tak preto, že On je ten, kto nás bude viesť (yahdi) do tajomstiev učenia.“

Budhizmus 

V budhizme tradície hovoria o objavení sa posledného Budhu Maitréju, s príchodom ktorého vo svete skončia vojny, hlad, choroby a bude vytvorená nová spoločnosť tolerantnosti a lásky.

Judaizmus-kresťanstvo 

V Starom zákone, ktorého texty uctievajú veriaci kresťanstva i judaizmu, sú nasledovné tradície o nástupe novej spoločnosti mieru:

„A prekujú svoje meče na radlice a kopije svoje na kosáky, nepozdvihne národ na národ meča, a nebudú sa viac učiť bojovať.“ (Izaiáš 2:4)  

Tvorivá spoločnosť, v ktorej je najvyššou hodnotou ľudský Život, je odkazom našich prorokov pre nás. V mene Jediného Boha, v mene našich prorokov, kvôli našim blízkym a deťom, kvôli celému ľudstvu musíme prestať byť nerozhodným slepým voličstvom, ktoré prekladá zodpovednosť. Musíme vziať na seba zodpovednosť a pripojiť sa k budovaniu Tvorivej spoločnosti. Prežitie teba, tvojich príbuzných, blízkych a detí, a aj celého ľudstva závisí od teba. Si ochotný byť verný odkazu svojho proroka a nášho Boha a vyplniť ho? Voľba je na tebe. Musíme pamätať, že Boh je Láska, Boh je Jeden pre všetkých ľudí, všetci proroci sú od Jedného Boha a nemáme sa čo deliť. Iba my dnes volíme, v akom svete budeme žiť zajtra!

John Asher 

Pridať komentár