Čoho sa tak boja?

Čoho sa tak boja?

Nie som naivná. Viem, že svet, v ktorom žijeme, nie je ideálny. Pojmy ako sloboda slova, demokracia, hoci sa nimi oháňame denne, sú len prázdne pojmy. Presviedčajú nás, že totalitné režimy v Európe už skončili a ukazujeme prstom na krajiny, kde ešte vládne totalita. No po udalostiach posledných dní mám však pocit, že sme sa vrátili do stalinského režimu, do obdobia represálií, do silnej diktatúry, kde platí: „Nevytŕčaj z davu, pretože ti odrežú hlavu.“

Potichu a nenápadne

Pred pár dňami začal YouTube potichu, bez žiadneho upozornenia mazať kanály a účty projektu Tvorivá spoločnosť. Najviac sa to dotklo španielskych kanálov. Desaťtisíce hodín strávených nad strihom videí, prekladmi, dabovaním zrazu vyšli navnivoč. Administrátori kanálov neboli vôbec upozornení, napriek tomu, že neporušili žiadne pravidlá. Keď si chcel niekto pozrieť zdieľané video z YouTube, zrazu tam nebolo. Dokonca nefunguje ani to, čo je po zmazaní kanálu bežné. YouTube uvoľní obsah aspoň pre majiteľa, aby si ho mohol zálohovať. No nám to nedovolili.

Platforma YouTube vôbec nie je platformou, ktorá by dbala na slobodu prejavu. Hoci žije z reklám a z pozorností miliárd ľudí z celého sveta, jej majitelia sami rozhodujú, čo sa im hodí „do krámu”. A pravda sa im nehodí. Stačí pozrieť, aké hovadiny púšťajú do sveta. To je v poriadku? Ale projekt, ktorý môže zachrániť doslova celý svet, sa šmahom ruky zmetie zo stola.

A tak sa pýtam:

• Prečo sa tak masívne začali mazať kanály Tvorivej spoločnosti z YouTube bez toho, aby sa udal dôvod?
• Kde je sloboda slova?
• Kde sú ľudské práva?
• Kde je demokracia?
• Prečo sa tak niekto bojí toho, že ľudia začnú rozmýšľať a konať?
• Prečo o tom, čo je pravda, rozhodujú sponzori a nie fakty?
• Prečo dnes nefunguje pluralita názorov?
• Prečo nás chcú umlčať?
• Čoho sa tak boja?
• Kde je OSN?
• A na záver tá najdôležitejšia otázka: KTO sa tak veľmi bojí toho, že sa ľudia zjednotia, začnú konať a prestanú sa báť?

Možno si myslia, že ostaneme ticho, zľakneme sa, prestaneme konať a povznesieme sa nad to, že sa masovo mažú kanály projektu, ktorý zachraňuje svet. Aj zadok tých, čo stoja za predajným YouTubom, ktorý chce mať monopol na všetko. Aj na pravdu. Ale dosť bolo mlčania!

• Žiadame YouTube o finančnú kompenzáciu za to, že bezdôvodne mažú obsah.
• Žiadame o obnovenie našich kanálov a o slobodu slova.
• Chceme slobodu, nie diktatúru!
• Ak chceme žiť vo svete, kde vládne sloboda slova, nekupujme si reklamu na YouTube, nepodporujme túto predajnú sieť.
• Nemlčme. Ukážme, že nedovolíme, aby nám navždy zatvorili ústa!
• Konajme. Spoliehajú sa na našu pasivitu a mlčanie. Ani na jedno, ani na druhé dnes už nemáme čas.
• Máme právo povedať svoj názor

Dnes je dôležité nemlčať. Hovoriť o tom, čo sa deje. O tom, že médiá patria určitým skupinám. O tom, že je silná cezúra. Všade. O tom, že akonáhle začneš vravieť pravdu, budú sa ťa snažiť umlčať. Budú sa ti vyhrážať, hoci sa budú biť do pŕs, že žijeme v slobodnom svete. O tom, že akonáhle začneš hovoriť pravdu, označia ťa pojmom sektár, blbec či dezolát.

Na záver už len citát, ktorý mi brnkol do uší. „Mlčal som, keď si prišli po obuvníka. Mlčal som, keď si prišli po učiteľa. Mlčal som, keď si prišli po suseda. Keď si prišli po mňa, mlčali všetci.”