Čas Mašiacha prišiel!

Celý svet dnes prežíva ťažké časy. Každý národ, občania rôznych krajín znášajú ťažkosti spôsobené krízami, nezamestnanosťou, hospodárskymi a vojenskými konfliktmi. Prírodné katastrofy sú na celom svete čoraz častejšie. V dnešnej konzumnej spoločnosti prevláda neľudskosť. Celosvetový dekadentný stav ľudstva úplne zodpovedá legendám zachovaným v posvätných textoch judaizmu.

Judaisti zo svojich starých spisov vedia, že koniec dní je blízko. Pre nich sú posledné časy poznačené najmä blížiacim sa príchodom Mašiacha, predpovedaného Vysloboditeľa židovského národa a celého sveta. Príchod Mašiacha sa podľa starovekých izraelských prorokov líši od ostatných prorokov tohto náboženstva globálnosťou svojho poslania: netýka sa len jedného národa, ale celého ľudstva a následnej obnovy sveta. V legendách judaizmu je očakávaný príchod konca dní akýmsi rubikonom, čiarou, ktorá rozdeľuje svet na pred a po: pred príchodom Vykupiteľa je čas chaosu, utrpenia a falošnosti a po ňom je začiatok nového veku mieru, harmónie a spravodlivosti.

Nevi'im (proroci) Malachiáš 3:1:

„Hľa, ja pošlem svojho anjela a pripraví predo mnou cestu. I zaraz príde do svojho chrámu Panovník, ktorého vy hľadáte, a anjel zmluvy, ktorého si žiadate. Hľa, príde, hovorí Pán zástupov.“

Stopy Mašiacha

V Talmude sa obdobie pred zjavením Mašiacha svetu nazýva „Ikveta de Mašicha“, čo znamená „stopy Mašiachove“. Ako vieme, stopa je odtlačok pohybu niekoho alebo niečoho. Inými slovami, je to dôsledok činnosti (alebo udalosti), podľa ktorého spoznávame toho, kto ju zanechal. To znamená, že zjavenie Mašiacha vo svete
(v predmesiášskom období) môžeme rozpoznať podľa udalostí, ktorými On (Jeho slová a činy), zatiaľ pred nami skrytý, zanecháva nezmazateľnú stopu na našej duchovnej ceste a na ceste mnohých ďalších ľudí vo svete.

Dnes sú znamenia príchodu Vykupiteľa a konca dní nápadne podobné.
V traktáte Sanhedrin 98a sa hovorí: ˜„Keby ste videli pokolenie, ktoré problémy zaplavujú ako rieka, očakávajte príchod Mesiáša.“ 

Mišna v traktáte Sota 49b hovorí o posledných časoch nasledovné:

„V čase príchodu Mesiáša sa zvýši nehanebnosť a nahromadia sa vysoké náklady. Pojem „úcta“ bude skreslený (povrchní ľudia budú uctievaní). Hoci vinič bude prinášať svoje ovocie, víno bude napriek tomu drahé. Vo veľkom štáte sa začne šíriť modlárstvo. Jasná myšlienka nebude vypočutá. Monarchia sa obráti ku kacírstvu a nebude nikoho, kto by ju za to pokarhal. Miesto stretávania mudrcov sa stane miestom promiskuity. A múdrosť zákonníkov zhnije a ľudia, ktorí sa boja hriechu, budú mať odpor a pravda bude chýbať. [alternatívny výklad „ha-emet tehie neederet“ pravda bude rozdelená do skupín a každá skupina si bude myslieť, že má jedinú „pravdu“, zatiaľ čo pravda bude skrytá]. Mladí sa budú hanbiť pred staršími, starší budú stáť pred maloletými. Nepriateľmi človeka budú členovia jeho domácnosti. Tvár generácie bude ako tvár psa.“

Obdobie egyptského zajatia sa zvyčajne považuje za začiatok otroctva, ťažkostí a vyhnanstva židovského národa. Exodus preto predstavuje oslobodenie vďaka prorokovi Moše Rabbeinu (Mojžišovi), ktorý vyviedol Židov
z Egypta. Napriek očakávaniam sa však Exodus neukázal ako konečné vyslobodenie. Preto sa teraz táto kľúčová udalosť očakáva na konci našej éry ako konečné vyslobodenie.

Prorok Moše pred svojou smrťou povedal ľudu (Devarim - Deuteronómium 4,30): „Keď budeš v biede a keď sa ti na konci časov vyplnia všetky tieto veci, vrátiš sa k Pánovi, svojmu Bohu, a budeš počúvať jeho hlas.”

Exodus z egyptského zajatia nebol jediným prípadom, keď sa židovský národ pokúšal dosiahnuť konečné oslobodenie. Vo všetkých prípadoch však k úplnému oslobodeniu nedošlo. Je úplne jasné, že aj dnešná realita je od toho stále veľmi vzdialená a židovský národ, ako veria v judaizme, sa nachádza v stave galutu, čiže vyhnanstva. Ako sa teda v dnešnej dobe môžeme postarať o to, aby sa očakávané udalosti blízkej budúcnosti vydarili, a aby na celom svete došlo k dlho očakávanému konečnému oslobodeniu „geula šleima“?

Termín galut. Kto je skutočným nepriateľom ľudí?

Mnohých bude zaujímať, že pojem galut neznamená len materiálne vyhnanstvo a odlúčenie od pôvodného miesta bydliska. V mnohých knihách napísaných mudrcami sa toto slovo vykladá širšie: ako zotročenie alebo stav duchovného úpadku ľudí. V knihách nájdeme také výrazy ako galut ha-nefeš a galut ha-šechina – „vyhnanstvo duše“ a „vyhnanstvo Božej prítomnosti“. Preto nie je úplne presné vykladať tento pojem tak, že sa vzťahuje len na fyzické vyhnanstvo ľudí z ich krajiny. Rabín Jakov-Josef vo svojich dielach napísal: „Existujú dva druhy galutu:

(1) fyzický Galut medzi národmi,
(2) duchovný yetzer ha-ra... a jeden vyplýva z druhého.“ 

Ak sa pozrieme na takéto širšie vysvetlenia, vidíme, že predchodcom vonkajších katastrof, ťažkostí, zotročení a vojen v spoločnosti je duchovný úpadok ľudí, ľudská voľba smerom k zlému princípu prítomnému v každom človeku: yetzer ha-ra.

Jedno z pomenovaní yetzer ha-ra je „nepriateľ“. Znamená sklon k zlému, a to tak jednotlivca, ako aj celej spoločnosti; všetka zloba a neľudskosť sú vlastne skutočným nepriateľom ľudí. A ak sa židovský národ nachádza
v stave fyzického galutu od svojho zotročenia Egyptom, od 16. storočia pred Kristom, teda pred viac ako 3 500 rokmi, potom v globálnom meradle sa ľudstvo nachádza v stave duchovného galutu už 6 000 rokov. Pretože presne pred 6 000 rokmi sa objavil konzumný formát vzťahov medzi ľuďmi. Vznikol štát Sumer, ktorého historickým nástupcom sa neskôr stal Babylon. Práve ten Babylon – hlavné mesto šialenej pýchy, ktorá podnecovala jeho kráľov, aby hovorili: „Vystúpim do nebeských výšin a budem ako Všemohúci.“ Práve ten Babylon, ktorý je opísaný v knihe proroka Ezdráša (kde sa opisuje babylonské zajatie starovekých Židov) a je „hanebnou stránkou“ ľudských dejín: keď ľudia s konzumným zmýšľaním zotročovali národy a slobodných Židov premenili na svojich otrokov. Presne pred 6 000 rokmi, keď spoločnosť prešla na konzumný formát vzťahov, začali sa vo svete problémy a vojny. Predtým ľudia existovali v mieri a žili s Bohom. Dokazujú to mnohé historické fakty.

Prečo však došlo k strate ideálneho sveta? Stalo sa to tým, že sa ľudia rozhodli pre duchovný ústup, teda práve pre yetzer ha-ra. A práve z tohto dôvodu sa následne v spoločnosti objavil konzumný formát. Podľa legiend bude konečným vyslobodením pre celú spoločnosť jej návrat do stavu úplnej dokonalosti – príchod Ideálnej spoločnosti. A to bude možné až po vystúpení Mašiacha pred ľudstvo, následnom prechodnom období a obnove celého sveta.

Časy zlatého veku sú v Tanachu opísané takto:

Tehillim (Žalmy) 72:7: „V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja, kým mesiac nezhasne.”

Tehillim (Žalmy) 72:16: „Na zemi bude hojnosť obilia, bude sa vlniť až po temená hôr. Jeho ovocie bude ako Libanon a mestá rozkvitnú ako poľná tráva.”

Ješajahu (Izaiáš) 11:9: „Nebudú zle robiť a nebudú škodiť na celom mojom svätom vrchu; lebo zem bude plná poznania Pána, ako vody pokrývajú more.”

Na základe výkladu Písma mnohými judaistickými mudrcmi, keď príde Mašiach, zjednotí vyvolený národ a privedie ho späť do zasľúbenej zeme (pre Židov je to Erec Izrael, krajina Izraela). Vráti Jeruzalem, obnoví Jeruzalemský chrám, obnoví uctievanie a štúdium Božieho slova (v judaizme je to svätá Tóra) a ustanoví Božiu autoritu na celom svete. Nastane „geulat aharit ha-jamim“ – vykúpenie na konci dní a konečná obnova sveta. Tieto udalosti odstránia sklon ľudí k zlu – yetzer hara. Súčasný spoločenský poriadok postavený na vojne a násilí sa zmení a všetko zlé bude odstránené.

Ako Mašiach obnoví Chrám a znovu vybuduje Jeruzalem?

Ako sa hovorí v judaizme, „Jerušalajim je predovšetkým Chrám, zatiaľ čo dnes už Chrám neexistuje“. Podľa knihy rabína Júdu Loewa ben Bezalela „Netzach Jisrael (Večnosť Izraela, 16. storočie) sú hlavnými „funkciami“ Chrámu byť schránkou Šechina a zjednocovať vyvolený národ. Pojem Šechina v judaizme znamená Božiu prítomnosť. Tento pojem sa používal v súvislosti s opisom svätyne svätých stánku stretnutia a jeruzalemského chrámu, čo znamená, že opisoval konkrétne materiálne miesto, ale má aj iný význam.

V Talmude a rabínskej literatúre je to Božia prítomnosť, jedno z Božích mien. Pojem Šechina sa spája s obrazom svetla: „Žiarenie Šechiny posilňuje anjelov v nebi a spravodlivých v Olam ha-Ba.“ Mimochodom, Olam ha-Ba je iné pomenovanie pre budúci svet, ktorý má prísť po prechodnom období, mesiášskych časoch – „yemei mashiach“. Šechina sa používa aj so slovom krídla – „pod krídlami Šechiny“.

Náboženský filozof, teológ Nachman Krochmal interpretoval Šechinu ako čistú duchovnú silu. Nemecko-židovský idealistický filozof Hermann Cohen Maimonides (známy aj ako Rambam – židovský filozof, talmudský teológ) definoval Šechinu ako „absolútny pokoj - večný základ pohybu“. V najstaršom diele kabaly, Sefer ha-Bahir
(v preklade Kniha osvietenia), je Šechina (alebo Malchut) opísaná ako princezná, dcéra a ženský aspekt.
V židovských encyklopédiách môžeme tiež nájsť podobné informácie: „Šechina je ženský božský aspekt“; „zdroj stvoreného sveta a sila, ktorá ho udržuje“; „je to vodca božského svetla, ktoré zachováva celý stvorený svet“.

Chrám v pôvodnom zmysle je teda schránkou Boha, schránkou zdroja Božieho svetla, Jeho čistej duchovnej sily, ktorá vytvára svety a zároveň ich udržiava (existuje dôvod, prečo sa táto sila opisuje ako ženský aspekt). Čo by to teda malo byť? Aký je to chrám? Je to náhoda, že skutočný Chrám bude obnovený s príchodom Mesiáša?
V judaizme existuje názor, že Chrám bude nadprirodzene obnovený Mašiachom. Podľa toho samotný Chrám nebude hmotným miestom, ale neviditeľným príbytkom tejto čistej tvorivej duchovnej sily. Prečo je však potom stanovené, že Chrám musí byť v Jerušalajime (Jeruzaleme)?

Berešit Rabba (traktát o Knihe Genezis) hovorí, že Jerušalajim je kombináciou dvoch mien: Jireh a Šalem. Predpokladá sa, že obyvatelia tohto miesta mali ochranu a spojenie so Všemohúcim, existovali pod jeho dohľadom a žili v mieri a jednote. Toto miesto teda dostalo svoje meno na základe zvláštneho životného štýlu tejto spoločnosti, dokonalého života ľudí v mieri, harmónii a jednote so Všemohúcim. A aby sme sa mohli vrátiť do Jerušalajimu a priblížiť sa k obnove Chrámu, musíme predovšetkým získať lásku jeden k druhému a lásku
k Všemohúcemu, aby sme, keď sa zjaví Osloboditeľ, mohli byť hodní Božieho Chrámu a Nového Jerušalajimu, ktorým bude celý obnovený svet. Nejde totiž o geografickú polohu, ale o ľudí, ktorí tam žili. A v budúcnosti, podľa legiend, po obnove a očistení bude celé ľudstvo povýšené, duchovne vzostúpi a stane sa schránkou Šechina. V tejto súvislosti sa vraciame k téme dosiahnutia Zasľúbenej zeme a príchodu geulah šleima.

Ako sa všeobecne verí, návrat židovského národa do zasľúbenej zeme je návratom do Erec Jisrael (nazvime ho geografickým alebo fyzickým návratom). Keďže sa však konečné oslobodenie nebude týkať len jedného národa, ale celého sveta, preto sa pre celé ľudstvo dosiahnutie zasľúbenej zeme nebude vzťahovať na geografické miesto. Tak ako pojem galut má globálnejšie chápanie v civilizačnom meradle a znamená skôr duchovné než fyzické vyhnanstvo, tak návrat do zasľúbenej zeme pre celé ľudstvo bude znamenať zmenu samotnej spoločnosti, jej spôsobu života, ako tomu bolo pred konzumným formátom pred 6 000 rokmi, keď na celom svete existovala Ideálna spoločnosť.

Kto je ten vyvolený národ?

Judaista, ktorý študuje Tóru, Tanach a Talmud, snaží sa hlboko pochopiť tieto sväté spisy a pochopiť, čo si želali proroci a predovšetkým, čo chcel Všemohúci odovzdať ľuďom, považuje sväté spisy judaizmu za čo najdoslovnejšie a podľa toho len vo vzťahu k osudu židovského národa. Nie je to prekvapujúce, pretože celá Tóra a celý Tanach sú vlastne postavené na minulosti židovského národa, na jeho osude a útrapách. Samozrejme, ak sa riadky Písma vnímajú doslovne a skúsenosť opísanej minulosti sa aplikuje na možný vývoj budúcich udalostí, skutočnosť výnimočnosti a vyvolenosti židovského národa je logická a prirodzená. Na druhej strane sa však
v Tanachu hovorí, že Boh je Bohom všetkých národov, všetkých, ktorých stvoril, všetkých spravodlivých ľudí a že Mašiach príde ku všetkým ľuďom.

Ješajahu (Izaiáš) 2:4: „Rozsudzovať bude medzi národmi a naprávať početné kmene, takže si z mečov ukujú radlá, zo svojich kopijí viničné nože. Národ proti národu nezdvihne meč a nebudú sa viac priúčať boju.”

Tehillim (Žalmy) 72,11: „Budú sa mu klaňať všetci králi, slúžiť mu budú všetky národy.”

Tehillim (Žalmy) 72,17: „Jeho meno nech je velebené naveky; kým bude svietiť slnko, jeho meno potrvá. V ňom budú požehnané všetky kmene zeme, zvelebovať ho budú všetky národy.”

Tehillim (Žalmy) 72,19: „Jeho vznešené meno nech je velebené naveky a jeho velebou nech sa naplní celá zem. Staň sa! Amen!”

V Talmude sa píše, že keď príde Mašiach, problémy Židov budú vyriešené. Medzitým, berúc do úvahy legendy Tanachu (vrátane vyššie uvedených), ako aj ďalšie verše Talmudu, sa vyriešia problémy všetkých národov a celého sveta. Každý vie, že v konzumnom formáte sú ľudia zotročení, všade prevláda moc niekoľkých nad väčšinou a ľudský život je všade znehodnotený. Príchod Mašiacha bude znamenať nadchádzajúce oslobodenie predovšetkým od konzumného formátu. Koniec koncov, konzumný formát je hlavným odporcom akéhokoľvek benefitu ľudstva.

Napriek tomu prišiel Moše Rabbeinu práve k židovskému národu a zvestoval mu Božiu vôľu. Je súčasná situácia
v rozpore s týmto tvrdením? Nie, nie je. V skutočnosti boli Židia v tom čase závislí od Egypťanov a mnohí z nich sa odklonili od Jediného Boha. Preto prišiel Moše, aby utláčaný ľud vyviedol zo zajatia a aby ľuďom, ktorí sa odklonili od Všemohúceho, pripomenul, kto je ich Boh. To však na nich kladie vyvolenosť v zmysle zodpovednosti voči Všemohúcemu a dôležitého poslania voči celému ľudstvu. To je dôvod, prečo mnohí starovekí mudrci hovorili, že na konci dní má židovský národ pomôcť Mašiachovi zmeniť zvyšok sveta a byť príkladom pre všetky ostatné národy.

Ako chrániť Pravdu pred skreslením?

Tanach je určite jedným z najstarších historických prameňov. Opisuje historické udalosti a obsahuje základné legendy z minulosti a predpovede budúcnosti. Zachovala sa v ňom Pravda. Pri výklade Tanachu však treba brať do úvahy aj ďalší dôležitý faktor, ako sú samohláskové znaky (niqqud) a kantilované značky. V pôvodnom hebrejskom písme sa totiž samohlásky neoznačovali.

Jediným uznávaným vydaním starobylých textov svätého Tanachu je masoretský text. Texty, ktoré boli pre toto vydanie neštandardné, boli postupne zničené. Napriek starobylosti udalostí opísaných v Tanachu sa samotný masoretský text v podobe, v akej ho poznáme, definitívne ustálil v 10. storočí n. l. Práve táto verzia sa potom aktívne šírila. Bola doplnená špeciálnymi poznámkami masoretov, aby sa táto verzia kopírovala bez zmien.
V Kumráne bol objavený aj starší protomasoretský text Tanachu. Na rozdiel od masoretskej verzie, ktorú oficiálne uznávajú judaisti, však kumránske texty okrem iných nezrovnalostí neobsahujú samohláskové znaky (niqqud) a kantilované značky.

V stredoveku boli vyvinuté rôzne systémy niqqud pre hebrejský jazyk, vrátane tiberskej vokalizácie. Tú vytvorili a používali v 6. – 7. storočí n. l. tiberskí masoreti (židovskí učenci) a práve tento systém niqqud sa spolu
s kantiláciou (t. j. intonačnými značkami) používa v židovskom písme. Len sa zamyslime: Spoliehame sa na význam, ktorý je tvorený systémom hláskových znakov a intonačných dôrazových značiek, ktoré sa napokon vytvorili až koncom minulého tisícročia, zatiaľ čo predpokladané udalosti sa odohrali dávno predtým – viac ako jedno tisícročie pred Kristom, teda oveľa skôr ako pred dvetisíc rokmi. Prirodzene, v takomto prípade je riziko skreslenia podstaty pomerne vysoké. Hoci práve tieto kumránske rukopisy sú časovo oveľa bližšie k opisovaným udalostiam (3. storočie pred n. l. - 1. storočie n. l.), ich časový odstup je stále viac ako jedno tisícročie.

Proroci poznajú minulosť aj budúcnosť. Ich múdrosť je nesmierna. Vedia, ako potomkom sprostredkovať Pravdu napriek všetkým peripetiám, ktoré by Pravdu počas storočí a tisícročí predbehli. Proroci si uvedomujú dvojakú povahu človeka. Poznajú nespoľahlivosť, ba dokonca falošnosť ľudského vedomia, mysle a pamäti, prítomnosť nedorozumení a rôznych výkladov medzi ľuďmi. Poznajú všetky úskoky yetzer ha-ra. Aby vysvetlili Pravdu a zároveň ju uchránili pred skreslením, predkladajú ju v zrozumiteľných príkladoch, udalostiach, ktoré sa stali, asociáciách a podobenstvách, alegóriách a prirovnaniach, pričom si uvedomujú, že po mnohých storočiach a tisícročiach bude situácia vo svete iná a ľudia budú iní, ale je potrebné zachovať podstatu v maximálnej miere. Samozrejme, v dnešnej dobe, v 21. storočí, je nesprávne doslovne vnímať to, čo sa stalo pred dvoma, tromi, štyrmi tisícročiami alebo ešte skôr a čo bolo zaznamenané o tisíc rokov neskôr.

Úryvok z knihy Da'at Tevunot od rabína Mošeho Chaima Luzzatta: „Mudrci hovoria (Sifrei HaAzinu 32,2): „Vždy maj v ruke slová Tóry, zovšeobecnenia, a nie detaily.““

Očista sveta

Na začiatku tohto článku bol úryvok z traktátu Sotah (49b), kde sa opisujú znamenia pred príchodom Mašiacha: „ha-emet tehie neederet – pravda bude rozdelená na skupiny a každá skupina si bude myslieť, že má jedinú „pravdu“, zatiaľ čo pravda bude skrytá.“ Keď príde Mašiach, nastane očistenie a obnova sveta. V Tanachu sa s tým stretávame mnohokrát, v časti Nevi'im (Proroci). Všetko bude očistené, vrátane náboženstiev. Jazyk, pomocou ktorého národy komunikovali s Pánom pred tým časom, bude očistený; bude čistý a jednotný pre všetkých, takže všetky národy budú môcť jednotne vzývať Božie meno a slúžiť mu v jednote:

Sofoniáš 3,9: „Lebo vtedy dám národom čisté pery, aby všetky vzývali meno Pánovo a slúžili mu spojenými silami.”

Malachiáš 3,3: „I sadne si a bude vytápať a čistiť striebro; a vyčistí synov Léviho. Prečistí ich ako zlato a striebro, takže budú prinášať Pánovi obety v spravodlivosti.“

V 34. kapitole knihy Ezechiel sa píše, že s príchodom Mašiacha už nebudú potrební sprostredkovatelia medzi Pánom a Jeho vernými oddanými a On sám bude pásť svoje stádo. Niektoré úryvky sú uvedené nižšie:

„(4) Slabé ste neposilňovali, choré ste neliečili, ranené ste neobviazali, rozpŕchnuté ste nezavrátili, ani stratené ste nehľadali, ale násilím a hrôzou ste panovali nad nimi.”

„(8) Ako žijem – hovorí Pán, Hospodin-, pretože sa moje stádo stalo korisťou a moje ovce sa stali pokrmom všelijakej poľnej zveri, lebo nebolo pastiera; moji pastieri nehľadali moje ovce, pastieri pásli seba, nie však moje stádo: (9) preto, pastieri, počujte slovo Pánovo: (10) Toto hovorí Pán, Hospodin: Hľa, prídem na pastierov, budem požadovať svoje ovce z ich ruky, urobím koniec ich pastierovaniu a pastieri nebudú viac pásť seba: vytrhnem svoje ovce z ich úst, nebudú im viac pokrmom. (11) Lebo toto hovorí Pán, Hospodin: Hľa, ja sám budem hľadať svoje ovce a navštívim ich. (12) Ako si pastier navštívi stádo, keď je uprostred svojich roztratených oviec, tak navštívim svoje ovce a vyslobodím ich z každého miesta, na ktoré boli zahnané v oblačný a hmlistý deň.”

„(25) Uzavriem s nimi zmluvu pokoja a odstránim zo zeme divú zver, takže budú v bezpečí bývať na púšti, i v horách môžu spávať. (26) Urobím ich a okolie svojho pahorku požehnaním, v príhodnom čase spustím dážď, bude to požehnaný lejak.“

Kedy sa skončí čas práce pre ľudstvo a príde čas odplaty? Ako to bude prebiehať?

Zaujímavé informácie sú uvedené v knihe Da'at Tevunot. Jej autor, rabín Moše Chaim Luzzatto pod pseudonymom Ramchal (kabalista, rabín a filozof, ktorý žil na začiatku 17. storočia), sa vo svojej knihe opakovane odvoláva na babylonský Talmud, najmä na traktát Sanhedrin. Podľa neho existujú dve obdobia existencie sveta. Súčasný svet je časom práce, keď má moc zlý sklon (yetzer ha-ra). Predpokladá sa, že bude existovať 6 000 rokov. Počas tohto obdobia musí človek, aby splnil prikázania Všemohúceho, prekonať v sebe sklon ku zlu. Na prelome siedmeho tisícročia sa očakáva vzkriesenie mŕtvych, po ktorom bude nasledovať obdobie prechodu z tohto sveta do sveta budúcnosti. Vtedy ľudstvo vystúpi na úroveň, na ktorej bol prvý človek pred hriechom – bude to čas odplaty.

Šieste tisícročie sa zaraďuje do obdobia rokov 5001-6000. Je zaujímavé, že podľa židovského kalendára koniec šiesteho tisícročia pripadá na súčasnosť – 5781-5782. Je to náhoda, že konzumný formát, ktorý dominuje dnešnej spoločnosti, tiež existuje už 6 000 rokov a blíži sa k svojmu koncu? Zaujímavé je aj to, že konzumný formát je vlastne dôsledkom dominancie zlej povahy, zlého konania a nízkej beštiality v ľuďoch.

Pri čítaní legiend z minulosti a ich porovnávaní s realitou súčasnosti žasnete nad tým, ako presne vedeli mudrci minulosti o budúcnosti a ako presne vyjadrili jej podstatu. Aj keď sa slová a pojmy v jednotlivých obdobiach líšia, ako inak by mohli tak podrobne opísať to, čo sa stane po tisícročiach a čo máme možnosť pozorovať v súčas–
nosti?

Podľa knihy Da’at Tevunot, v obnovenom svete, budú mať ľuďia hmotné telá ako predtým. Ale žiadna matéria, vrátane tela, a žiadne materiálne potreby nebudú viac mať moc nad človekom. Duša bude prvoradá a predominantná v ľuďoch. Ich obnovený stav bude ako krídla.

Krátky úryvok z knihy Da'at Tevunot: 

„Oni (mudrci) ďalej povedali o sedemtisícom roku (ibid. 92a): „Čo robia spravodliví? Svätý, nech je požehnaný, im zhotoví krídla a oni sa vznášajú nad vodami... ako je napísané (Iz 40, 31): „A tí, čo dúfajú v Pána, sa obnovia v sile.““ 

Považujem za potrebné zdôrazniť slová o sedemtisícom roku ako čase prechodu k Ideálnej spoločnosti. Veď od dnešného dňa je jediným možným prechodom od konzumnej spoločnosti k ideálnemu vznešenému svetu, kde bude moc Všemohúceho, spravodlivosť a láska, vybudovanie Tvorivej spoločnosti, hovoriacej moderným jazykom. Tvorivá spoločnosť je práve prechodným stupňom, spojovacím mostom na ceste k odstráneniu zvieracej nízkosti v ľuďoch, ktorú ľudstvo nahromadilo za obdobie konzumného formátu.

Čo je Tvorivá spoločnosť? Jej samotná štruktúra je jasná a blízka každému človeku, bez ohľadu na to, ako rôzne sa v priebehu storočí nazývala. Tvorivá spoločnosť je vlastne tá spoločnosť, o ktorej sníva každý rozumný človek. V skutočnosti každý z nás chce žiť v mieri a láske, cítiť dôveru v zajtrajšok a mať záruku úplnej bezpečnosti a slobody.

8 Osnov Tvorivej spoločnosti predstavuje hlavné usmernenia pre spoločnosť, v ktorej má život každého človeka najvyššiu hodnotu. Je to jediná možná spoločnosť, v ktorej sa skončia vojny, násilie, hlad, chudoba a choroby. Je to spoločnosť slobody a rovnakých práv pre všetkých ľudí. Budovanie Tvorivej spoločnosti zaručuje bezplatné zabezpečenie všetkých základných potrieb, blahobyt a možnosť sebarealizácie pre každého človeka na Zemi.

Tvorivá spoločnosť je spoločnosť, v ktorej budú obmedzené nízke vlastnosti a odstránené neľudské činy, pričom budú podporované najlepšie ľudské vlastnosti. Duchovné a morálne hodnoty budú prevládať. V Tvorivej spoločnosti sa každý bude cítiť slobodný a šťastný. V Tvorivej spoločnosti ľudia prestanú byť zvieratami a spomenú si, že sú ľudskými bytosťami. Preto je organizácia výlučne takejto spoločnosti tou prechodnou etapou, ktorá umožní našej civilizácii rozvinúť sa na úroveň, na ktorej následne dosiahne ideálny svet, svet, o ktorom snívali Proroci.

Koniec koncov, čas prechodu do ideálneho sveta sa presne spomína v legendách judaizmu. Práve tento svet judaisti tak veľmi očakávajú – svet odplaty a povznesenia, vyslobodenia a oslobodenia! Je to svet, v ktorom budú všetci ľudia v úzkom spojení so svojím Stvoriteľom. Je to svet spravodlivosti, šťastia, oslobodenia od smútku a žiaľu, a to pre celý židovský národ i pre celé ľudstvo. Príchod veku spravodlivosti a mieru pre celé ľudstvo je najdôležitejším znamením príchodu pravého Mašiacha a potvrdením správneho smerovania.

Hlboko sa ma dotkli slová, ktoré som počul na kanáli Znamenie za účasti Igora Michajloviča Danilova:

„...môžeme veľa zmeniť, priatelia. A v tom je skutočne naša vyvolenosť, vyvolenosť dneška, tejto doby – môžeme, ak chceme. A viete, čo je zaujímavé? Môžeme to urobiť, ak nájdeme spoločnú reč jeden s druhým, ak si začneme rozumieť a ak to naozaj chceme, namiesto toho, aby sme v sebe videli súperov alebo niekomu závideli, alebo niečo iné. Jednoducho si vyhrnieme rukávy, pustíme sa do toho a vytvoríme si taký svet, aký ho chceme vidieť.“

Éra odhaľovania Všemohúceho prostredníctvom poznania a pochopenia

Vo vyššie uvedenej knihe Da'at Tevunot sa spomína päť podmienok sveta. Spomedzi týchto piatich podmienok judaisti poznamenávajú, že náš svet sa nachádza v druhej podmienke, pretože židovský národ ešte nevidel Mašiacha. Preto v chápaní judaistov je súčasná éra obdobím pred zjavením a pôsobením Mašiacha. Ďalšie podmienky sveta už ukazujú, aký bude svet, keď sa zjaví Vykupiteľ, a ako ho budú ľudia skúmať. V knihe sa píše, že tento proces sa uskutoční práve praktickým spôsobom, prostredníctvom pochopenia a poznania, a to bez akýchkoľvek pochybností. To sa týka štvrtého stavu sveta. Ďalšou piatou podmienkou je obdobie očistenia a pozdvihnutia podstaty človeka a ľudstva.

Úryvok z Da'at Tevunot: 

„...Štvrtou podmienkou je zjavenie Boha všetkým Jeho stvoreniam cestou poznania a vnímania; nie zázrakmi, ale tým, že Božia sláva bude videná a dosiahnutá prostredníctvom hojnosti poznania, ale bude potvrdená prostredníctvom poznania a vnímania, ako je to v prípade všetkých prorokov a všetkých anjelov, ktorí spoznávajú Boha prostredníctvom svojej schopnosti vnímania. A to je jasné, pravdivé poznanie, ktoré nepodlieha žiadnym pochybnostiam. Táto viera teda nebude závisieť od zázrakov, čo je stav, v ktorom určité pochybnosti týkajúce sa zázrakov plodia zmätok v samotnej viere, ale poznanie bude jasné, bude výsledkom videnia a vnímania a nebude podliehať žiadnym pochybnostiam. V prirodzenosti človeka však existujú vzostupy; a v súlade so vzostupom jeho prirodzenosti a jej zdokonaľovaním bude rásť aj jeho vnímanie a poznanie. To je zrejmé. A to je vo všeobecnosti piata podmienka, čas vzostupov, vzostupov v prirodzenosti človeka a jeho vnímania... Ale akonáhle boli odhalené, táto spravodlivosť bola uznaná. Od tohto okamihu existuje už len doplnenie a vzostup, pričom tieto vzostupy sa uskutočňujú po prvom zjavení. Lebo Svätý, nech je požehnaný, potom zdokonalí prirodzenosť človeka a v súlade
s týmto zdokonalením mu budú zjavené ďalšie zjavenia slávy a veľkosti Požehnaného.“ 

Ak si pozorne prečítame predchádzajúce informácie a porovnáme ich s tým, čo sa deje v súčasnosti, zistíme, že toto poznanie sa deje presne tak, ako sa hovorí v opise štvrtej podmienky: je to príležitosť pre človeka priblížiť sa k Všemohúcemu prostredníctvom poznania a pochopenia. Dnes má každý človek možnosť povzniesť sa do piateho stavu bez sprostredkovateľov, prebývajúceho v osobnom spojení s Pánom. Ako vidíme, to, čo nám predpovedali proroci, sa stáva skutočnosťou.

V Izaiášovi 11,2 sa o Vysloboditeľovi hovorí: „A spočinie na ňom duch Pánov: duch múdrosti a rozumu, duch rady a sily, duch poznania a bohabojnosti.” Rambam hovorí, že Mašiach bude mať zvláštne vnímanie a chápanie sveta, ktoré presahuje prirodzené spôsoby poznávania. V tej istej 11. kapitole Izaiáša sa hovorí: 

„…(3) Nie podľa zdania očí bude súdiť, ani podľa počutia karhať, (4) ale v pravde bude súdiť maličkých a rozhodovať priamosťou v prospech krotkých zeme. I porazí zem prútom svojich úst a dychom svojich perí usmrtí zlosyna. (5) Pravda bude pásom jeho bedier a vernosť opaskom jeho drieku.“

V Izaiášovi 52,7 čítame, že to bude posol pokoja, dobra a spásy:

„Aké milé sú na horách nohy posla blahozvesti, čo oznamuje pokoj, zvestuje blaho, oznamuje spasenie, hovorí Sionu: „Tvoj Boh kraľuje.“ 

Súdiac podľa stôp činov vo svete, éra Mašiacha už prišla a On je vo svete. Je len na nás, či budeme verní Pánovi a pravým prorokom, alebo názorom obyčajných ľudí (hoci tí môžu byť autoritatívni, ale ich autorita je medzi ľuďmi, ale nie pred Bohom). Napriek tomu, že prišla éra Mašiacha, dlho očakávaný prechod k oslobodeniu závisí od každého z nás a našej oddanosti Všemohúcemu. Naša vyvolenosť je predovšetkým našou zodpovednosťou voči Všemohúcemu. Buďme jej teda hodní.

Tak ako pred jasným úsvitom svet prechádza temnotou, aj sily zla sa pred svojím koncom stávajú násilnejšími. Nastal čas očisty sveta, obrody ľudstva, očisty náboženstiev, nastolenia pravdy a spravodlivosti. Dlho očakávané vyslobodenie sa blíži. Každý cíti veľké zmeny. Jedinou otázkou je, ktorú stranu si vyberieš a ktoré udalosti podporíš svojou voľbou! Ty si ten, kto si vyberá!