Logo Creative Society TVORIVÁ
SPOLOČNOSŤ

Utečenci. Realita prežitia v súčasnom svete

7. februára 2022
Komentáre

Dokumentárny film „Utečenci” mal premiéru 4. decembra 2021 na konferencii „Globálna kríza. Čas pravdy” 

Podľa OSN počet utečencov v roku 2021 presiahol 84 miliónov ľudí a toto číslo neustále rastie. V dnešnom svete, pre niektorých civilizovanom a prosperujúcom, milióny ľudí opúšťajú svoje domovy, sú prenasledovaní vojnami, trpia násilím a porušovaním ľudských práv a zažívajú klimatické katastrofy.

Utekajú, plávajú, idú, zachraňujúc svoj život, dúfajúc, že nájdu útočisko na bezpečnejšom mieste. V skutočnosti sa však utečenci dostávajú do nového pekla”: neľudských životných podmienok, bez prístrešia a jedla, trpia v dôsledku nenávistných postojov, bitia a násilia. Nikto ich nevíta, nikto ich nepotrebuje.

„Bola to strašná cesta. Viete, len ja a môj manžel na invalidnom vozíku, štyri dni. Bolo to ťažké. Nikdy, nikdy na to nezabudnem. Nie je žiadny tábor, nie je vôbec nič. Proste nás ponechali osudu. Brali iba Sýrčanov, takže sme sa mohli spoliehať iba na seba…”, hovorí Soma, utekajúca z Iraku. Pred 7 rokmi s manželom opustili svoju krajinu a prišli do Turecka, ale ich doklady stále čakajú na vybavenie u UNHCR. Soma hovorí, že sa nimi prakticky nikto nezaoberá a kvôli chýbajúcim dokladom je situácia jej rodiny v krajine veľmi neistá a neustále bojujú o prežitie.

Čo núti ľudí opúšťať svoje domovy

Džumakan Alikuzadž rozpráva, ako sa dostal do Nemecka: „Som pôvodom z Afganistanu, mám 25 rokov. Keď som prišiel do Nemecka, mal som 17 rokov a doteraz mi nikto nepomohol. Mám veľa ťažkostí. Cesta bola veľmi ťažká a nebezpečná. V Iráne to bolo veľmi ťažké a v Bulharsku takisto. 5 dní a nocí sme putovali cez hory bez jedla, mali sme len sušienky a to málo, čo sme mali v ruksakoch… Cesta bola veľmi ťažká. Necestovali sme autom, ale šli sme pešo z Afganistanu do Nemecka. Ak by v Afganistane nebola vojna, mohol by som tam zostať so svojou rodinou. Kvôli vojne som opustil svoju rodinu. Vo vojne som prišiel o svojho otca.”

Ľudia, pomáhajúci utečencom, rozprávajú o ich realite strašné veci, ktoré by obyčajnému človeku ani nenapadli. Žena zo Švédska, ktorej meno a tvár neboli z bezpečnostných dôvodov zverejnené, rozprávala o desivom rituáli „bacha bazi“, ktorý v Afganistane vykonáva klan banditov: „Vyhľadajú si krásneho mladíka. Zoberú toho chlapca, urobia mu make up a on pre nich po nociach tancuje. A tento chlapec musí ísť s mužom, s ktorým mu povedia. A je sexuálne zneužívaný. Troch z nich som odviezla do nemocnice vo Švédsku, aby ich operovali. Všetko vnútri mali značne poškodené. Jeden z nich tam mal dokonca červy.”

Bezprávie civilizácie

Áno, dnes existujú zákony a medzinárodné dohovory na ochranu utečencov, ale iba na papieri. V skutočnosti však títo ľudia, utekajúci pred jedným nebezpečenstvom, v našom civilizovanom” svete znovu čelia ohrozeniu života a zdravia, prenasledovaniu a násiliu.

Utečenec z Konga, Princ Okitafumba Domba, rozpráva o svojom živote v Juhoafrickej republike: „Je to veľmi dobrá krajina. Jediný problém, ktorému čelíme, je xenofóbne násilie. Pretože tu nemajú cudzincov ani trochu radi. Neprejde mesiac bez toho, aby na vás niekto neútočil zo xenofóbnych dôvodov. Hovoria, že ako cudzinec im kradneš prácu. 

Stratil som nádej, že budem žiť v krásnej spoločnosti. Neviem, stratil som nádej, pretože vidím, ako zabíjajú ľudí, vidím, ako ich strieľajú priamo pred mojimi očami. A strach, ktorý teraz cítim, je o moje dve deti. Každý deň mi bežia v hlave myšlienky: „Môže sa to stať môjmu dieťaťu, môže sa to stať mne. Kvôli tomu nemám pokoj. Tento pokoj som stratil.“

Obchodovanie s ľudmi

Áno, zákony spotrebiteľskej spoločnosti nechránia utečencov. Tábory, ktoré sa pre nich zriaďujú, nemajú podmienky pre normálny život, zato sa často stávajú novou pascou, kde sú ľudia fyzicky a psychicky týraní. Nútená migrácia je dnes neoddeliteľne spojená s neustálym porušovaním práv človeka. Práve utečenci sa najčastejšie stávajú obeťami obrovského mnohomiliónového obchodu s ľuďmi. Predávajú ich na orgány,
na sexuálne uspokojenie alebo ťažkú prácu.

„V severnej Afrike, dokonca aj v Líbyi, existoval akýsi trh, kde sa ľudia predávali za 70, 100 alebo 200 dolárov. Mladých ľudí nútili pracovať zadarmo, prakticky ako otrokov… Hovoríme o obchodovaní s ľuďmi, ktoré zahrňuje aj ženy a malé deti. Hovoríme o čísle 2 milióny ľudí každý rok. To znamená, že hovoríme o kolosálnom množstve ľudí, s ktorými sa obchoduje za účelmi, ktoré nemajú s ľudskosťou vôbec nič spoločné,” komentuje túto situáciu Ria Abu El Assal, trinásty anglikánsky biskup, predstavený Biskupskej cirkvi v Jeruzaleme a na Blízkom východe.

Zajtra sa utečencom môže stať ktokoľvek z nás

Situácia s utečencami veľmi jasne ukazuje krízu súčasnej spoločnosti, kde sú peniaze cennejšie ako ľudské životy. Na ľudí, migrujúcich z iných krajín, sa často pozerá ako na odpad spoločnosti. Ak však vezmeme do úvahy situáciu s globálnymi klimatickými zmenami na planéte, tak je zrejmé, že zajtra sa utečencom môže stať ktokoľvek z nás. Miliardy ľudí sa vydajú hľadať bezpečné miesto na prežitie, keď ich domovy zasiahnu prírodné katastrofy… A čo potom?

Šanca na záchranu

Je nevyhnutné, aby sme už dnes menili formát spotrebiteľskej spoločnosti na tvorivý. Prijímali zákony chrániace ľudí, ich životy a bezpečnosť, a nie súkromný kapitál jednotlivcov. Ešte je čas vybudovať Tvorivú spoločnosť, kde bude človek človeku oporou a podporou, kde život každého z nás bude cenný a nedotknuteľný.

alt: Dokumentárny film                                                                                                                                                                                                                                                                                                       Celý dokumentárny film tu

Pridať komentár