Prehľad klimatických katastrof na planéte od 30. júla do 5. augusta 2025

Zemetrasenie s magnitúdou 8,8, ku ktorému došlo 30. júla na Kamčatke, otriaslo celým svetom a stalo sa jednou z najsilnejších seizmických udalostí v dejinách ľudstva. Čo bolo skutočnou príčinou tohto zemetrasenia a ako sa bude situácia ďalej vyvíjať, rozoberieme v tomto prehľade klimatických katastrof týždňa, od 30. júla do 5. augusta 2025. 

Seizmická a vulkanická aktivita

Po silnom zemetrasení s magnitúdou 8,8, ku ktorému došlo 30. júla pri pobreží Kamčatky v Rusku, polostrov zažíva bezprecedentný nárast seizmickej a vulkanickej aktivity. Podľa údajov vedcov zo 7. augusta sa južná časť Kamčatky posunula takmer o dva metre a región zasiahli dotrasy: za týždeň bolo zaznamenaných viac ako 270 zemetrasení s magnitúdou 5,0 a viac, z toho 26 bolo mimoriadne silných, s magnitúdou 6,0 a viac.

Na pozadí toho, podľa slov riaditeľa Inštitútu vulkanológie a seizmológie DVO RAN Alexeja Ozerova, došlo k mimoriadne vzácnemu a rozsiahlemu prebudeniu miestnych sopiek.

3. augusta skoro ráno na sopke Krašeninnikova, ktorá „spala“ viac ako 500 rokov sa začala aktívna erupcia s vývrhovaním popola do výšky až 4 km. Je dôležité poznamenať, že išlo súčasne o vrcholové aj stredové erupcie, čo je vzácnosť a podľa odborníkov to môže svedčiť o silných zemetraseniach vo vulkanickom kuželi.

Ojedinelá erupcia sopky Krašeninnikova na Kamčatke – prvýkrát za 500 rokov, Rusko

Erupcia Kľučevského, najvyššieho aktívneho vulkánu v Eurázii, pokračuje. 5. augusta vyvrhla popol do výšky 7 km a mrak popola sa rozprestrel na takmer 500 km. Z krátera prakticky nepretržite vyteká láva a vyletujú „vulkanické bomby“ – rozžeravené úlomky lávy – do výšky až 500 m.

Na sopkách Šiveluč, Bezymennyj a Karymsky pokračujú erupcie rôzneho typu a intenzity.

Sopka Mutnovskaja vykazuje termálnu anomáliu, čo potvrdzujú satelitné snímky – bola jej pridelená žltá úroveň leteckého nebezpečenstva. Na sopke Kambalnaja je pozorovaná silná seizmická aktivita a na sopke Avačinskaja sú zaznamenávané výrony pary a plynu.

Miestne úrady a ministerstvo pre mimoriadne situácie vyzývajú turistov a miestnych obyvateľov, aby sa zdržali pohybu v okruhu 10 km od vrcholov aktívnych sopiek. 

Indonézia

Vulkán Lewotobi Laki-Laki v Indonézii (okruh Východný Flores, provincia Východná Nusa Tenggara) dvakrát vybuchol v priebehu niekoľkých hodín.

1. augusta o 20:48 MČ vyvrhol rozžeravený pyroklastický materiál a stĺp popola vysoký asi 10 km. Erupcia bola sprevádzaná výbojmi vulkanických bleskov.

Za necelých 5 hodín, 2. augusta o 01:05 MČ, došlo k druhej, ešte silnejšej erupcii – stĺp popola vystúpil do výšky 18 km nad vrcholom.

Vulkanické emisie sa rozleteli na všetky strany do vzdialenosti až 4 km od krátera.

Po erupcii sopky Lewotobi Laki-Laki sa okolité oblasti zahalili do hustého popolového mraku, Indonézia

Počas oboch erupcií bolo vidieť plamene, ktoré zachvátili vrchol, a hukot bolo počuť vo vzdialenosti asi 20 km od sopky.

Po tom, čo miestni obyvatelia počuli silný rachot, v panike vybehli na ulicu. Podľa ich slov už o desať minút neskôr boli strechy domov pokryté vrstvou popola a vo vzduchu bol cítiť ostrý zápach síry. Skutočný „dážď“ z rozžeravených častíc padal na niekoľko dedín.

Obyvateľov a turistov vyzývajú, aby sa nepribližovali ku kráteru na menej ako 6 km.

Riaditeľ Centra vulkanológie a zmierňovania geologických katastrof (PVMBG) Ministerstva energetiky a nerastných zdrojov (ESDM) Hadi Wijaya zdôraznil, že charakter erupcií sopky Lewotobi Laki-Laki sa zmenil: predtým k nim dochádzalo približne 4 hodiny po seizmických príznakoch, teraz sa tento interval skrátil na 2 hodiny, čo svedčí o rýchlom stúpaní magmy.

Podobne je to aj so sopkami po celom svete. Odborníci zaznamenávajú vzostup teplejšej a tekutejšej magmy na povrch, ktorá vystupuje nielen z magmatickej komory, ako to bolo zvyčajne, ale aj priamo z plášťa Zeme. Prečo sa to deje, je podrobne vysvetlené v správe „O progresi klimatických katakliziem na Zemi a ich katastrofálnych následkoch“.

Čína

V mnohých provinciách Číny opäť zuria povodne. Podľa oficiálnych údajov si koncom júla prívalové dažde a ich následky vyžiadali najmenej 75 obetí, z toho 44 v Pekingu. V hlavnom meste spadlo za pár dní takmer ročné množstvo zrážok.

Najviac postihnutá bola oblasť Miyun, kde spadlo až 573,5 mm zrážok, pričom priemerný ročný úhrn zrážok v Pekingu je okolo 600 mm.

Miestni obyvatelia tvrdia, že ich pred blížiacou sa hrozbou nikto včas nevaroval. Mnohí si uvedomili rozsah katastrofy až po prebudení sa medzi 4. až 5. hodinou ráno, keď im voda siahala po kolená. 

Najviac obetí bolo v domove dôchodcov. Hladina vody tu stúpla o viac ako dva metre a mnohí starší ľudia s obmedzenou pohyblivosťou sa nedokázali zachrániť.

Z Pekingu bolo evakuovaných viac ako 80 000 ľudí. Úrady uznali, že existujúce plány na prevenciu prírodných katastrof sa ukázali ako neúčinné a systém ochrany mesta pred smrteľne nebezpečnými povodňami má vážne „medzery“.

Silné lejaky zasiahli Čínu a vyvolali ničivé záplavy

Lejaky vyvolali nielen povodne, ale aj zosuvy pôdy, v dôsledku čoho obyvatelia viacerých predmestí Pekingu zostali odrezaní od sveta a 136 dedín zostalo bez elektrickej energie. Živel zaplavil domy, zničil úrodu a spôsobil úhyn domácej hydiny.

Celkový počet postihnutých presiahol 300 000 ľudí.

Podľa údajov Centrálnej meteorologickej správy sa v posledných rokoch v krajine výrazne zvýšil výskyt extrémnych záplav. Tento rok sa obdobie dažďov na severe Číny začalo nezvyčajne skoro a priemerné množstvo zrážok už prekročilo normu takmer o 30 %.

Príklad smrtiacich záplav v Pekingu opäť potvrdzuje, že bežné scenáre reakcie prestávajú fungovať – dokonca aj v krajinách s takými vysoko organizovanými a technicky vybavenými záchrannými službami, ako je Čína. Súčasný charakter prírodných katastrof, ich rýchlosť a nepredvídateľnosť si vyžadujú zásadné prehodnotenie všetkých platných noriem a plánov reakcie na mimoriadne situácie.

Austrália

31. júla zasiahlo severné oblasti južnej Austrálie – región Flinders Ranges a mesto Andamooka – silné krupobitie, ktoré prekvapilo miestnych obyvateľov aj turistov. Pre túto suchú a horúcu oblasť je takýto jav raritou a klimatickou anomáliou.

Ľadová pokrývka v púšti – zriedkavá klimatická anomália v meste Andamooka, Austrália

Živel zúril asi hodinu a pol pričom púšť pokrylo vrstvou ľadu. Teplota klesla na 0 °C, čo je pre túto oblasť extrémne nízka hodnota, keďže priemerná minimálna teplota v tomto ročnom období je zvyčajne okolo +8 °C.

Extrémne poveternostné podmienky zaznamenali aj v Novom Južnom Walese. 2. augusta zasiahli severnú časť štátu rekordné snehové zrážky. V niektorých oblastiach dosiahla výška snehovej pokrývky po prvýkrát 40 cm. Obyvatelia boli zaskočení, približne 200 vozidiel uviazlo na cestách, niektoré aj na niekoľko hodín. Podľa meteorológov bolo anomálne nielen množstvo snehu, ale aj plocha, ktorú zasiahli snehové zrážky.

Silný vietor na pobreží stredného severu vyvracal stromy a strhával strechy budov. Bez elektriny zostalo viac ako 32 000 domov a podnikov.

V celom štáte bola kvôli povodniam, snehu a námraze narušená cestná a železničná doprava. Jedna osoba je nezvestná.

Anomálne sneženie zasiahlo štát Nový Južný Wales v Austrálii a spôsobilo v regióne extrémne poveternostné podmienky

Veľká Británia

4. augusta zasiahla severnú časť Veľkej Británie mimoriadne silná letná búrka Floris, ktorá postihla Škótsko, niektoré oblasti severného Anglicka, Severného Írska a severného Walesu.

Poryvy vetra dosahovali rýchlosť 160 km/h, a v horách Škótska až 216 km/h, čo sú hodnoty, ktoré sa tu v tomto ročnom období prakticky nevyskytujú.

Silný vietor počas búrky Floris spôsobil efekt „lietajúcich vodopádov“ v Škótsku

Desaťtisíce domov zostali bez elektriny, odstraňovanie škôd sťažovalo nepriaznivé počasie – bola potrebná pomoc vrtuľníkov.

Víchrica vyvracala stromy a elektrické vedenia, čím zablokovala diaľnice a kľúčové mosty cez rieky Tain a Fort.

Železniční dopravcovia museli znížiť rýchlosť vlakov alebo úplne zastaviť prevádzku. 

Približne 150 letov bolo zrušených; dve lietadlá nemohli pristáť v Aberdeene a vrátili sa na miesta odletu, pričom zbytočne preleteli takmer 1 500 km.

Trajektová doprava na západnom pobreží Škótska bola tiež paralyzovaná, čo spôsobilo problémy turistom a miestnym obyvateľom.

Po prvýkrát za 75 rokov bola zrušená slávna Kráľovská vojenská prehliadka v Edinburghu.

Peru

Od 31. júla zasiahla niekoľko regiónov Peru silná piesková búrka, ktorá pokryla Iqu, Paracas, Nazcua zasiahla aj Limu, Arequipu a Tacnu.

Vietor s rýchlosťou až 50 km/h zdvihol do vzduchu tisíce ton piesku a premenil deň na noc. Viditeľnosť v epicentre živlu klesla na 2 m, čo úplne paralyzovalo dopravu.

Peruánska letecká spoločnosť Korpak pozastavila lety nad geoglyfmi na náhornej plošine Naska, prístavy a trhy boli dočasne uzavreté, doprava na cestách bola obmedzená.

Jedným z najviac postihnutých odvetví bol cestovný ruch, ktorý je pre miestnu ekonomiku životne dôležitý. V Huacachine, jednej z hlavných atrakcií regiónu, boli zrušené výlety k dunám. Všetky lety na paraglajdoch boli pozastavené a prístup k lagúne bol uzavretý.

V národnom parku Paracas dosahoval vietor rýchlosť 70 km/h, čo spôsobilo vážne škody na prírodnom prostredí a infraštruktúre.

Silná piesočná búrka zasiahla Peru a zdvihla do vzduchu tisíce ton piesku

V provinciách Tacna a Arequipa piesok pokryl stovky hektárov zrelej kukurice.

A v provincii Cailloma búrka poškodila ryžové polia, čo ohrozilo úrodu v októbri a novembri.

Vysoká koncentrácia častíc prachu a piesku vo vzduchu spôsobila problémy s dýchaním, najmä u detí, starších ľudí a ľudí s chronickými ochoreniami.

Táto búrka bola výsledkom zriedkavého spojenia dvoch typov vetrov – zostupného a horizontálneho. Hoci veterné javy sú pre púštne oblasti Peru bežné, rozsah a intenzita tejto búrky boli výnimočné a pre toto ročné obdobie netypické.

Rusko

Začiatkom augusta zasiahla Rusko vlna extrémneho nepriaznivého počasia. 

31. júla sa v meste Tyrnyauz v Kabardsko-Balkarskej republike spustil mohutný bahnotok – už druhý za 10 dní. Masy bahna a kameňov prešli korytom rieky Gerhozhansu. Hlavný tok prešiel špeciálnym kanálom na odvod bahna, ale objem vody a horniny bol taký veľký, že tony bahna prekročili hranice kanála a zaplavili ulice.

Bahnotok zaplavil ulice mesta Tyrnyauz, Kabardsko-Balkarsko, Rusko

Poškodený je plynovod, elektrické vedenie, bez vody zostalo približne 3 000 ľudí. Poškodené sú obytné domy a mestská infraštruktúra, cesty sú blokované. Evakuovaných bolo viac ako tisíc obyvateľov, a aj turisti z letoviska Elbrus.

Vodné tornádo – zriedkavý jav pre Karéliu, bolo pozorované 2. augusta nad Ladožským jazerom. Tornádo sa vytvorilo v oblasti obce Iľinskij a niekoľko minút sa pohybovalo pozdĺž pobrežia.

Vodné tornádo, ktoré je vzácnosťou pre severné šírky, pri pobreží Karélie, Rusko

Takéto víry sú typické pre tropické a subtropické šírky, pretože na ich vznik je potrebná kombinácia určitých faktorov.

Vodné tornádo vzniká pri splnení viacerých podmienok: prehriatej vode, vysokej vlhkosti, atmosférickej nestabilite a prechode studeného frontu.

Presne takéto poveternostné podmienky panovali v regióne koncom júla: teplota vzduchu prekračovala normu o 7 – 9 °C a teplota vody v Ladožskom jazere dosahovala anomálnych +23 °C. 

3. augusta prešlo cez oblasť Smidovičský v Židovskej autonómnej oblasti obrovské tornádo, čo je pre tieto miesta veľmi nezvyčajný jav. Silný vír polámal niekoľko stĺpov elektrického vedenia, kvôli čomu zostala časť obývaných oblastí bez elektriny.

Neobvyklý jav pre tento región – silné tornádo v Smidovičskom rajóne Židovskej autonómnej oblasti, Rusko

3. augusta zasiahli Krasnodarský kraj prívalové dažde. V niektorých oblastiach spadlo viac zrážok, ako je dvojmesačná norma: v dedine Kičmaj – 171 mm (pri priemernej mesačnej norme v auguste – 81 mm). 

Najviac zasiahnutý bol Tuapsinský rajón, kde bol vyhlásený stav mimoriadnej situácie. 

V dôsledku prívalových dažďov prudko stúpla hladina horských riek: boli zaplavené domy a dvory obyvateľov viacerých obcí – Moldavanovka, Defanovka, Fanagorianske a osada Novomichajlovský.

Povodňové vody odniesli do mora desiatky člnov a jácht.

V dedine Lermontovo voda strhla kovový most cez rieku Šapšuha. Približne 300 domov bolo odrezaných od sveta. 

V dedine Defanovka spadol autobus s 25 robotníkmi do rieky. Našťastie sa podarilo zachrániť všetkých ľudí.

Na pláži dediny Agoj vystúpilo na breh vodné tornádo. Víchrica zdvihla do vzduchu bungalovy, ležadlá a katamarán, ktorý spadol na prístrešok s ľuďmi. Nikto nebol zranený.

Vodné tornádo zdvihlo katamarán do vzduchu na pláži v dedine Agoy, Krasnodarský kraj, Rusko

V dôsledku silných zrážok došlo k zosuvu pôdy na federálnu diaľnicu M-4 „Don“ – premávka bola dočasne prerušená.

V oblasti dediny Fanagoriyskoe sa rieka Čepsi vyliala z brehov a zrútila sa časť cestného mosta – 130 turistov zostalo odrezaných od brehu a museli byť evakuovaní.

Pri dedine Širokaja Ščel prívalový dážď zmyl stanový tábor celoštátneho detského centra „Orlyonok“, kde sa nachádzalo asi 60 detí a vedúcich. Voda prišla náhle, vypukla panika, ale všetkých sa podarilo dostať na bezpečné miesto. K vážnym zraneniam nedošlo, len k modrinám a odreninám.

2. augusta zasiahla mesto Arzamas v Nižegorodskej oblasti silná búrka. Za deň spadlo 110 mm zrážok — takmer dvojnásobok mesačného normálu. (priemerná mesačná norma v auguste – 60 mm). 

Cesty sa zmenili na rieky. Autá mizli pod vodou. Boli zaznamenané masové záplavy domov. 

Vietor s nárazmi 25 m/s vyvrátil stromy, poškodil strechy a fasády budov, elektrické vedenia a telekomunikačné linky. 

Bez elektriny zostalo viac ako 7 000 ľudí. Bez elektriny zostal aj dispečing miestnej nemocnice, čo narušilo činnosť záchrannej služby.

To, čo vidíme každý deň – rekordné povodne, teplotné anomálie, silnejúce vetry, silné búrky a narastajúca seizmická a vulkanická aktivita – sú všetko prejavy jedného globálneho procesu, ktorým prechádza naša planéta. Hovorili sme o tom veľa a ešte sa k tejto téme vrátime. Dnes sa však zameriame na to najznepokojujúcejšie.

Megazemetrasenie s magnitúdou 8,8 na Kamčatke sa stalo jasným príznakom rozsiahlych geodynamických zmien, pred ktorými vedci ALLATRA opakovane varovali.

Nevidíme tu len prejav aktivity Tichomorského ohnivého kruhu, ale výsledok tlaku, ktorý vytvára obrovský magmatický chochol – prúd rozžeraveného materiálu, stúpajúci z útrob Zeme pod Sibírou s epicentrom v oblasti mesta Norilsk. 

Vplyv chochola nespôsobuje prudké lokálne deformácie zemskej kôry v jednom bode. Zaznamenáva sa ale celkové zdvihnutie celého sibírskeho bloku zemskej kôry, vrátane západosibírskej platne, východosibírskeho kratónu a verchojansko-čukotského vrásového systému. Práve tento rozsiahly, hoci relatívne pomalý proces vyvoláva kolosálne napätie na okrajoch kontinentálneho bloku. V dôsledku toho sa jeho vonkajšie hranice začínajú doslova kolísať a práve tam dochádza k najaktívnejším geodynamickým javom.

Tento jav sa nazýva okrajové efekty a už sa zaznamenáva po celom obvode bloku – na Urale, v oblasti Bajkalu, Verchojanského hrebeňa, v Kurilsko-Kamčatskom regióne – a bude sa len zosilňovať. 

Preto silné zemetrasenie na Kamčatke to nie je koniec. Je to len začiatok. A ďalšia katastrofa môže nastať tam, kde ju najmenej očakávajú.

Medzitým predstavitelia vedeckej obce, najmä v Rusku, naďalej popierajú zrejmé a presviedčajú spoločnosť, že „všetko je pod kontrolou“. Ich názor je v médiách prezentovaný ako jediný správny, hoci za ním často nestojí žiadna seriózna analýza ani overenie z hľadiska iných vied. Verejnosti je však podávaný ako konečná pravda.

Takisto sa šíri názor, že vďaka silnému zemetraseniu s magnitúdou 8,8 došlo k uvoľneniu tektonických platní a v najbližších rokoch, ba dokonca desaťročiach, netreba očakávať žiadne veľké seizmické udalosti. 

Mechanizmus tohto zemetrasenia je však iný, a to znamená, že vývoj udalostí bude tiež iný.

Ak sa včas neprijmú opatrenia na plánovanú degazáciu ohniska, t. j. sibírskeho magmatického chochola, už o päť rokov sa budú po celom svete raz týždenne vyskytovať zemetrasenia porovnateľné svojou silou so zemetrasením na Kamčatke. Zároveň sa zmení charakter vulkanickej aktivity: magma bude prúdiť z hlbších ohnísk, čo spôsobí, že erupcie budú nepredvídateľnejšie a ničivejšie.

Závery si urobte sami…

Video verziu tohto článku si môžete pozrieť tu: