Logo Creative Society TVORIVÁ
SPOLOČNOSŤ

Je naša Zem veľké smetisko?

26. januára 2022
Komentáre

Na Zemi žije 8 mld. ľudí. Zvykli sme si správať sa k našej planéte spotrebiteľsky a ani sa nezamýšľame nad tým, že predovšetkým škodíme sami sebe. Vo svete, kde všetko podlieha túžbe po bohatstve a hľadaniu najjednoduchších a najlacnejších riešení, kde sa zdroje využívajú neracionálne, sa odpadky stali jedným z najpálčivejších problémov našej spoločnosti.

  • Kam s takým množstvom odpadu?
  • Kto zaplatí za recykláciu odpadu?
  • Čo sa v tejto oblasti skutočne deje?  
  • A prečo sa objavila odpadková mafia?

Všetky tieto otázky pomohli pochopiť informácie, ktoré starostlivo zozbierali a zanalyzovali dobrovoľníci projektu Tvorivá spoločnosť, a ktoré boli verejne otvorene prezentované na konferencii „Globálna kríza. Čas pravdy“.

Nehospodárne využívanie zdrojov

Tak nehospodárne využívame zdroje, že vyrábame omnoho viac, ako môžeme následne spotrebovať. Vyhadzujeme stravu, nové oblečenie a dokonca aj nové autá.

  • V čilskej púšti Atacama sa vytvorila obrovská skládka z nového nepredaného oblečenia. Rýchlou zmenou trendov sa mnohé veci stávajú nepotrebné. Každý rok sa do prístavu v Čile privezie 59 000 ton oblečenia a prinajmenšom 38 000 ton tu zostane na skládke, pretože nikto neplatí za ich recykláciu alebo odvoz. A koľko oblečenia ešte hnije na skládkach? Okrem toho sa vo svete každú minútu spáli jeden kamión oblečenia! Viete si predstaviť koľko zdrojov sa použilo na výrobu tejto kopy handier? Koľko vody sa minulo zbytočne, a to aj napriek tomu, že asi dve miliardy ľudí čelia nedostatku čistej pitnej vody?
  • Vo svete existujú cintoríny nepredaných áut, ktorých obrovská rozloha je pôsobivá! Dva milióny nových áut ročne, ktoré aj tak nikto nekúpi, sa nechávajú hniť pod holým nebom. Takéto parkoviská sú v Španielsku, Veľkej Británii, USA, Taliansku, Rusku a iných krajinách.
  • Na základe súhrnnej správy OSN sa každý rok vyhodí 900 miliónov ton potravín! V peňažnom vyjadrení sú zničené potraviny v hodnote 750 miliónov dolárov. Pri tomto všetkom bolo v roku 2020 podvýživených 811 miliónov ľudí! Vo svete existuje globálny index hladu, ktorého celosvetové priemerné ukazovatele sa neustále zvyšujú. Vojny a abnormálne klimatické katastrofy nechávajú ľudí bez jedla, len na Madagaskare 1,3 miliónom ľudí hrozí smrť hladom! A na celom svete zomiera každý deň od hladu 8000 detí!

Skládky otravujú všetko naokolo!

Údaje o množstve odpadu, ktoré sú verejne dostupné, sú veľmi podhodnotené. Ale aj podľa týchto údajov každý rok vyhadzujeme viac ako 2 miliardy ton odpadu.
Ekologická kríza na planéte je dôsledkom spotrebiteľského formátu

Len za posledné 4 mesiace sa vyhodilo na skládky 730 miliónov ton odpadu. Pre porovnanie, všetci obyvatelia Zeme vážia 300 miliónov ton, čo znamená, že len za 4 mesiace sme vyhodili 2,5-násobok hmotnosti celého ľudstva.

Na skládkach často vznikajú požiare, ktoré spôsobujú ešte väčšie škody ľuďom a životnému prostrediu.

Napríklad v auguste sa v Kuvajte vznietil cintorín starých pneumatík. Stĺpy čierneho dymu boli viditeľné aj z vesmíru. Požiar spôsobil toxické znečistenie ovzdušia a poškodil zdravie takmer 4,5 milióna ľudí.

Veľká časť odpadu, v podobe, v akej ho vyhadzujeme, nie je biologicky rozložiteľná a nedá sa vhodne spracovať. Otravuje našu vodu, vzduch, potraviny – naše životy.

Len samotná skládka „Gazipur“ v Indii je porovnateľná s výškou Tádž Mahalu. Odpad sa rozkladá, pričom sa uvoľňuje metán a iné chemikálie, ktoré otravujú pôdu a ovzdušie a prispievajú ku skleníkovému efektu. Skládkový plyn sa dostáva do zeme a potom do vodojemov, z ktorých sa neskôr odoberá pitná voda.

Druhý príklad: v hlavnom meste Indonézie je na brehu rieky Citarum viac ako 200 textilných tovární, ktoré vyrábajú lacné oblečenie pre celý svet. Denne sa do rieky vypustí 20 000 ton odpadu a 340 000 ton odpadových vôd. Znečisťujú rieku olovom, hliníkom, železom a mangánom.

Toto je len niekoľko príkladov, ale toto sa deje po celom svete! Okrem toho sa praktizuje spaľovanie odpadu, čo vedie k uvoľňovaniu nebezpečných plynov obsahujúcich toxické ťažké kovy. Kadmium, ortuť a olovo pri vstupe do tela ovplyvňujú obehový a nervový systém a vytvárajú riziko genetických onkologických chorôb. Nová správa Detského fondu UNICEF hovorí, že každé tretie dieťa, čo je asi 800 miliónov detí, má v krvi také vysoké hladiny olova, že môžu spôsobiť mentálne poškodenie a dokonca viesť k smrti.
Skládky odpadu v modernom svete dosahujú nepredstaviteľné rozmery

Recyklácia situáciu nezachráni!

Podľa správy Svetovej banky What a Waste 2.0 tvoria plasty, papier a lepenka, kovy a sklo 38 % komunálneho odpadu. A len 13,5 % týchto druhotných surovín sa skutočne recykluje na celom svete,  čo  je  len niečo viac ako 5 % celkového odpadu. Napriek tomu tempo výroby a spotreby iba narastá, rovnako ako skládky okolo nás.

V súčasnosti je recyklácia odpadu časovo a finančne veľmi náročná. Na tonu recyklácie sa vynakladajú neuveriteľné zdroje na pranie, zbieranie, prinášanie, triedenie, balenie, predaj atď. V dôsledku toho sa ukazuje, že musíte minúť oveľa viac peňazí a nikto na to nie je pripravený. Napríklad jeden z druhov PET plastu stojí asi 500 eur za tonu v novej forme a asi 1 000 eur v recyklovanej forme. Pre  výrobcu  nie  je  vôbec  výhodné, aby náklady na výrobok boli dvakrát vyššie. Navyše v podmienkach tvrdej konkurencie sa jeho výrobok stáva nerentabilným. Recyklátori plastov dokonca pridávajú k recyklovanému plastu viac nového plastu a predávajú ho pod označením druhotnej suroviny RECYCLED.

Deklarované údaje o recyklácii sa často líšia od skutočnosti. Napríklad v Nemecku časť odpadu, ktorý sa považuje za recyklovaný, putuje na skládky krajín tretieho sveta. Podobná situácia je aj v Japonsku. Za recyklovaný považujú dokonca aj plast, ktorý jednoducho spálili.
Odpadky z Európy a Spojených štátov sa vozia do krajín tretieho sveta.

Veľkú časť recyklácie, ktorá sa robí v celom svete, je potrebné nazývať „downcycling“. To znamená to, že plast, ktorý prechádza procesom „downcyklácie“, nie je možné opätovne použiť, znižuje sa jeho kvalita. Preto si musíme položiť otázku: prečo je vôbec povolené tieto druhy plastov vyrábať, ak sa nedajú recyklovať alebo opakovane využívať?  

Odpadová mafia

Nielenže odpad sám osebe škodí našej planéte, flóre a faune a nám samým, ale sme tak zaslepení túžbou po bohatstve, že vznikol taký fenomén, ako je odpadová mafia.  

Len čo sa na svete objavil nerozložiteľný a toxický odpad, našli sa tí, ktorí na ňom zarábajú. Mafiánske klany skupujú územia a menia ich na skládky. A hoci to na papieri môže vyzerať legálne, predsa len sú tieto skládky väčšinou v blízkosti obytných sídiel a porušujú všetky ekologické predpisy.  

Dôležitou súčasťou podnikania odpadovej mafie je nelegálna preprava priemyselného odpadu. Ak sa chce spoločnosť zbaviť toxického odpadu a zaplatiť čo najmenej peňazí, odovzdá odpad mafii. A namiesto toho, aby sa odpad riadne, ale nákladným spôsobom zlikvidoval, odvezie sa a potom zmizne.

Napríklad len v Neapole a jeho okolí napočítali ekológovia najmenej 1 200 malých i veľkých nelegálnych skládok. Množstvo fosforu, ortuti a arzénu v tomto regióne je 400–krát vyššie, ako sú stanovené normy. Podľa lekárskych štatistík tu ľudia zomierajú na rakovinu dvakrát častejšie, než je celoštátny priemer.
Ľudia žijú a pracujú na smetiskách, čo ohrozuje ich životy a zdravie

Kontrolou skládok získava mafia nielen neúmerne vysoké zisky, ale má aj možnosť kontrolovať mestá. Len čo im zakážu vyvážať odpadky na svoje skládky, mesto sa mení na smetisko.

Čo môžeme zmeniť?

Odpadky sú hnijúcou tvárou spotrebiteľského formátu spoločnosti. Nimi zabíjame planétu a dokonca… zabíjame seba. Nie je pre nás výhodné recyklovať odpad. Nie je pre nás výhodné vyvíjať technológie, ktoré by vyčistili našu planétu. Ale nerentabilné je to v rámci spotrebiteľskej ekonomiky, ktorú sme si však sami postavili nad ľudský život.

To, čo dnes skutočne môžeme a musíme urobiť, je zmeniť formát spoločnosti zo spotrebiteľského na TVORIVÝ. Ak bude ústavne prijatých 8 osnov Tvorivej spoločnosti, vo všetkých krajinách, obdobné schémy budú nemožné. Pretože  hlavnou hodnotou   na  celom  svete bude život Človeka. Za  takýchto  podmienok nebude na planéte a vo vzťahoch medzi ľuďmi miesto pre všetku túto špinu. Akékoľvek podnikanie bude mať jediný cieľ – zlepšenie života ľudí, prinesenie prospechu pre planétu a celé ľudstvo. 

Pridať komentár