Prehľad klimatických katastrof na planéte od 5. do 11. novembra 2025

Zrútenie obrovského mosta v Číne.

Historické sucho v Iráne.

Ničivé tornáda v Brazílii.

Dva smrtiace tajfúny na Filipínach.

A to je len časť prírodných katastrof, ktoré otriasli planétou v týždni, od 5. do 11. novembra 2025.

Existuje však jedna skutočne pôsobivá správa, ktorá dáva nádej vymaniť sa z tohto klimatického hororu.

Brazília

7. novembra zasiahli niekoľko brazílskych štátov búrkové vetry sprevádzané dažďom, krupobitím a dokonca aj tornádom. Najviac postihnuté boli štáty Rio Grande do Sul, Santa Catarina a Paraná. 

Najtragickejšia udalosť sa odohrala v štáte Paraná, kde 90 % územia municipality Rio Bonito do Iguacu zničilo silné tornádo. Len za pár minút sa celé štvrte zmenili na ruiny a autá boli rozhádzané ako detské hračky.

Následky ničivého tornáda v meste Rio Bonito do Iguacu, štát Paraná, Brazília

Mesto pripomínalo bojovú zónu. Záchranné tímy hodiny odstraňovali trosky v snahe nájsť preživších.

Bohužiaľ, živel si vyžiadal 6 životov: päť ľudí zahynulo v meste Riu Bonito do Iguacu a jeden v meste Guarapuava.

750 ľudí utrpelo zranenia, z toho 30 ťažké. Zranení boli prevezení do nemocníc v okolitých mestách. Na poskytovanie zdravotnej pomoci miestnemu obyvateľstvu bola zriadená poľná nemocnica. 

Najmenej 1 000 ľudí zostalo bez strechy nad hlavou. V susedných obývaných lokalitách boli zorganizované dočasné útočiská pre utečencov.

Katastrofálne škody po prechode tornáda kategórie EF-4 v meste Rio Bonito do Iguacu, štát Paraná, Brazília

Municipalita bola zničená, ale ľudia nezúfali: niektorí pomáhali susedom, iní sa jednoducho tešili, že prežili. Zo susedných miest začala prichádzať pomoc, dobrovoľníci a miestni obyvatelia spoločne upratovali ulice a zbierali trosky. Jeden z postihnutých povedal: „Vietor odniesol všetko okrem vôle žiť.“

Podľa údajov štúdie MetSul Meteorologia bolo ničivé tornádo, ktoré zasiahlo mesto Rio Bonito do Iguacu, jedným z najsilnejších na planéte v tomto roku a najtragickejším v modernej histórii Brazílie. 

Predbežný odhad, ktorý vykonala spoločnosť MetSul Meteorológia na základe analýzy rozsiahlych škôd, naznačuje, že tornádo v Rio Bonito do Iguacu dosiahlo 4. kategóriu podľa vylepšenej Fujitovej stupnice (EF-4), ktorá sa pohybuje od EF-0 do EF-5. To znamená, že rýchlosť vetra dosahovala 250–300 km/h.

Brazília čelí bezprecedentným ničivým následkom tornáda

Terénny prieskum a radarové snímky potvrdili, že ešte tri tornáda sa vytvorili v susednom štáte Santa Catarina, kde spôsobili značné škody v troch obciach: Dionísio Cerqueira, Xangere a Fatal do Gedes.

Búrka priniesla silné dažde do strednej a severnej časti štátu Rio Grande do Sul. V municipalite Arvorezinha spadlo 138 mm zrážok a v Anta Gorda dosiahol objem zrážok za jeden deň 152 mm, čo prekročilo mesačné normy.

V Porto Alegre, hlavnom meste štátu, vietor s rýchlosťou 107 km/h vyvrátil stromy. V dôsledku pádu jedného z nich v meste Rolanti zahynul človek.

Silný nárazový vietor vyvrátil stromy v Porto Alegre, štát Rio Grande do Sul, Brazília

Bez elektriny zostalo približne 800 000 obyvateľov.

V regióne Serra Gaucha došlo k početným zosuvom pôdy, ktoré spôsobili problémy v cestnej premávke a materiálne škody. V meste Kashias-du-Sul bol pri zosuve poškodený obytný dom a štyri automobily – našťastie nikto nebol zranený.

A v štáte Paraná boli škody také rozsiahle, že najmenej v 14 mestách bol vyhlásený výnimočný stav.

Nový Zéland

8. novembra vypukol veľký lesný požiar v národnom parku Tongariro, obľúbenom mieste pre pešie túry, a a táto oblasť bola využitá pri nakrúcaní trilógie Pán prsteňov.

Národný park Tongariro – prvý národný park v krajine, založený v roku 1887, zaberá plochu 80 000 ha a je zaradený do zoznamu prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO.

Pôvodne sa požiar rozšíril na plochu asi 50 ha, ale oheň sa rýchlo šíril ďalej. Podľa svedkov plamene dosahovali výšku 30 m a tiahli sa takmer 4 km, pričom na svojej ceste zničili subalpínsku vegetáciu.

V národnom parku Tongariro na Novom Zélande vypukol veľký lesný požiar

Desiatky turistov museli byť núdzovo evakuovaní vrtuľníkmi. Podľa slov dovolenkárov bol krátko pred príchodom záchranárov vzduch zahalený dymom a z neba padal popol.

Populárne turistické trasy, vrátane slávnej trasy Tongariro Alpine Crossing, boli úplne uzavreté a časť ciest vedúcich do parku bola zablokovaná. 

Na hasenie požiaru bolo okrem pozemných posádok nasadených 5 lietadiel a 12 vrtuľníkov. 

V noci museli práce dočasne prerušiť kvôli zložitému horskému terénu a ohrozeniu hasičov. O dva dni neskôr sa vďaka silným dažďom podarilo oheň lokalizovať.

Živelná pohroma zničila približne 2 800 ha územia parku. Ekológovia upozorňujú, že obnova spálených oblastí môže trvať roky, pretože miestna alpská flóra a fauna sú mimoriadne citlivé na požiare.

Kanada

9. novembra zasiahla juhovýchod Kanady nezvyčajná skorá snehová búrka, ktorá pokryla provincie Quebec a Ontario.

V Quebecu napadlo za noc miestami až 35 cm snehu.

Najviac postihnuté boli región Monteregie a mesto Montreal. Padajúce konáre poškodili elektrické vedenia, čím zostalo bez elektriny takmer 400 000 odberateľov. Cesty boli klzké, čo viedlo k vážnym nehodám.

Komunálne služby museli vyčistiť asi 10 000 km ciest a chodníkov.

Silné sneženie zasiahlo provinciu Quebec v Kanade

Na juhu provincie Ontário, v najväčšom meste krajiny, Toronte, napadlo takmer 10 cm snehu, a v Hamiltone až 16 cm. Takto skora nesnežilo viac ako 50 rokov. Zvyčajne tu prvý sneh v takomto množstve padá až v decembri.

Polícia provincie Ontário zaznamenala počas jedného dňa stovky dopravných nehôd.

USA

Zimná búrka zasiahla aj Spojené štáty, kde priniesla arktickú zimu a husté sneženie. Na stredozápade a v oblasti Veľkých jazier napadlo 9. – 10. novembra až 30 cm snehu. Cesty v okolí Chicaga boli zasypané, čo úplne zastavilo dopravu.

Snehová búrka vytvorila nebezpečné podmienky na cestách a spôsobila šmyk kamiónu v štáte Indiana v USA

Sneženie zasiahlo štáty Michigan, Indiana, Ohio, Pensylvánia a New York – studený vzduch z Kanady narazil na teplé prúdy nad jazerami a spôsobil silné snehové búrky.

Studená vlna sa rýchlo presunula na juh krajiny a už ráno 11. novembra pocítilo chlad viac ako 190 miliónov Američanov.

Teplota na Floride, v Alabame a Georgii klesla o 10 – 14 °C pod normu, miestami až na −3 °C. V Jacksonville a Savannah bola zaznamenaná teplota −2 °C, čo bolo najchladnejšie novembrové ráno za posledných takmer päťdesiat rokov.

Dokonca aj v teplom Miami sa vzduch ochladil na +9 °C a ohromení obyvatelia sledovali, ako zo stromov padajú zmrznuté leguány.

Japonsko

V Japonsku bol minulý týždeň zaznamenaný prudký nárast seizmickej aktivity v regióne Tohoku.

Hlavný otras s magnitúdou 6,9 nastal 9. novembra o 17:03 MČ pri pobreží Sanriku v regióne Tohoku, 126 km východne od Yamady. Ohnisko bolo v hĺbke 10 km. Seizmické vlny s intenzitou až 4 stupne boli cítiť v prefektúrach Iwate a Miyagi. Prírodná katastrofa vyvolala hrozbu cunami: v prístavoch Kuji, Ofunato a Kamaishi boli zaznamenané vlny s výškou až 20 cm.

Na severe Japonska došlo k silnému zemetraseniu, ktorého epicentrum bolo v oceáne, neďaleko pobrežia

O necelú hodinu neskôr, o 17:54 MČ, došlo 121 km východne od Yamady k druhému silnému zemetraseniu s magnitúdou 6,6. Ohnisko bolo v hĺbke 10 km.

10. novembra aktivita pokračovala. V druhej polovici dňa, o 16:23 MČ, 120 km východne od Yamady, bol zaznamenaný ďalší otras s magnitúdou 6,4, ktorý pocítili obyvatelia piatich prefektúr Tohoku. Ohnisko bolo v hĺbke 11,2 km.

O niekoľko hodín neskôr došlo v oblasti Sanriku k 37 zemetraseniam s magnitúdou M3,5 a vyššou, z toho 15 malo magnitúdu M5,0 a vyššiu.

Tajfún Kalmaegi

Obyvatelia Filipín sa ešte nestihli spamätať z mohutného zemetrasenia s magnitúdou 6,9 a série tajfúnov, a už ich zasiahla ďalšia prírodná katastrofa.

4. novembra zasiahol tajfún Kalmaegi provinciu Cebu, kde spôsobil prívalové dažde, zosuvy pôdy a katastrofálne povodne. Na Filipínach dostal tajfún Kalmaegi meno Tino. V meste Toledo za deň spadlo až 428 mm zrážok, čo je viac ako trojnásobok priemerného mesačného normálu.

Dôsledky katastrofálnych povodní spôsobených tajfúnom Kalmaegi na Filipínach

Podľa údajov Filipínskej správy atmosférických, geofyzikálnych a astronomických služieb (PAGASA) zaznamenala meteorologická stanica Bagakay ARG za 24 hodín 428 mm zrážok a stanica Ilihan ARG 300 mm.

Väčšina vodohospodárskych stavieb v regióne je dimenzovaná maximálne na 5 m vody, a tie najodolnejšie na 10 m. Tajfún však priniesol 12 m – viac, ako mohli existujúce konštrukcie vydržať. V dôsledku toho voda z hôr zaplavila obytné oblasti. Na niektorých miestach jej hladina stúpla nad 3 m a zaplavila celé štvrte. Niektoré chudobné oblasti s chatrnými domami boli úplne zmyté silnými prúdmi.

Miestni obyvatelia tvrdili, že už predtým zažili tajfúny, ale Kalmaegi bol iný – príliš silný.

Na Filipínach sú ľudia nútení zachraňovať sa pred povodňami na strechách svojich domovov

Po ustúpení vody sa ukázal rozsah škôd. Ľudia odstraňovali hrubú vrstvu bahna a trosiek a snažili sa nájsť aspoň niečo, čo by sa dalo použiť na obnovu.

Týždeň po prírodnej katastrofe zostalo mnoho oblastí Cebu stále bez dodávky vody: poškodené boli hlavné vodovody a artézske studne a obnovovacie práce postupovali pomaly kvôli zničeným komunikáciám.

Hoci Kalmaegi nebol najsilnejším tajfúnom, čo sa týka rýchlosti vetra, jeho pomalý pohyb a obrovské množstvo vody ho urobili smrteľne nebezpečným. Väčšina obetí sa podľa správ úradov utopila.

Podľa údajov Úradu civilnej ochrany z 11. novembra na Filipínach zahynulo 232 ľudí, 112 je nezvestných a ďalších 532 utrpelo zranenia.

Silné prívalové dažde spôsobené tajfúnom Kalmaegi zaplavili celé oblasti provincie Cebu na Filipínach

Ďalej tajfún Kalmaegi pokračoval vo svojej ceste do Vietnamu, ktorý sa tiež ešte zotavuje po ničivých povodniach, ku ktorým došlo minulý týždeň. 6. novembra zasiahla prírodná katastrofa s rýchlosťou vetra až 183 km/h provincie Dak Lak a Gia Lai. Za 6 hodín spadlo miestami viac ako 350 mm zrážok. Silný vietor vyvracal stromy, ničil steny budov, milióny ľudí zostali bez elektriny. 

Tajfún poškodil takmer 30 000 domov, z toho 320 bolo úplne zničených.

Škody po prechode tajfúnu Kalmaegi vo Vietname

V provincii Gia Lai bolo evakuovaných viac ako 300 000 ľudí, čo bola najväčšia operácia v histórii regiónu. Podľa názoru úradov sa práve vďaka takýmto preventívnym opatreniam podarilo zabrániť masovým obetiam, avšak prírodná katastrofa si napriek tomu vyžiadala životy piatich ľudí a ďalší traja sú nezvestní.

Tajfún Fung-Wong

9. novembra Filipíny opäť zasiahla prírodná katastrofa. Supertajfún Fung-Wong zasiahol provinciu Aurora na ostrove Luzon s rýchlosťou vetra až 185 km/h a nárazmi presahujúcimi 230 km/h.

Na Filipínach bol tajfún Fung-Wong pomenovaný Uwan. Bez elektrickej energie zostali celé provincie.

Viac ako 1 400 000 ľudí bolo vopred evakuovaných z 12 regiónov. Následky prírodnej katastrofy boli ničivé: len poľnohospodársky sektor krajiny utrpel škody vo výške približne 2,4 milióna dolárov. Najviac utrpela úroda ryže.

Silný úder supertajfúnu Fung-Wong spôsobil rozsiahle škody v provincii Aurora na ostrove Luzon na Filipínach

Viac ako 130 dedín bolo zatopených a obyvatelia, ktorých prekvapil náhly vzostup hladiny riek, boli nútení hľadať útočisko na strechách svojich domovov.

Podľa aktuálnej správy Úradu pre znižovanie rizika prírodných katastrof a riadenie týchto katastrof (DRRMS) Ministerstva školstva bolo poškodených 903 štátnych škôl.

Dopravné spojenie bolo narušené: bolo zrušených viac ako 300 vnútroštátnych a viac ako 60 medzinárodných letov a tisíce cestujúcich uviazli v prístavoch kvôli pozastaveniu lodnej dopravy.

Bohužiaľ, povodne a zosuvy pôdy si vyžiadali životy 25 ľudí.

Irán

Irán prežíva jednu z najťažších vodných kríz v histórii.

Vodné nádrže, ktoré zásobujú Teherán, mesto s 10 miliónmi obyvateľov, sú naplnené na menej ako 10 % a hlavné vodné nádrže, vrátane Karadž, prakticky vyschli – po ich dne sa dá chodiť.

Dlhotrvajúce sucho viedlo k vyschnutiu vodných nádrží a ešte viac prehĺbilo vodnú krízu v Iráne

Od októbra do novembra spadlo v krajine len 2,3 mm zrážok, čo je o 81 % menej ako je normálne. Kríza sa v posledných týždňoch výrazne prehĺbila, hoci Irán bojuje so suchom už šiesty rok po sebe.

Ministerstvo energetiky už varovalo: ak v najbližších týždňoch nebude pršať, bude nutné regulovať dodávky vody a v prípade potreby dokonca úplne odstaviť jej dodávky v noci v celej krajine. 

Prezident dokonca hovoril o možnej čiastočnej evakuácii hlavného mesta.

Podľa údajov Iránskej meteorologickej organizácie je sucho spojené predovšetkým so zosilnením subtropického vysokého tlaku – atmosférického systému, ktorý je zvyčajne aktívny v lete, ale tento rok pretrvával až do neskorej jesene a blokoval príchod dažďových frontov. Podobné podmienky sa pozorujú v Iraku, Sýrii a Turecku.

Čína

11. novembra sa v provincii S'-čchuan čiastočne zrútil nedávno postavený most Hongqi, známy ako „most v oblakoch“, ktorý bol uvedený do prevádzky v januári 2025.

Celková dĺžka mosta Hongqi je 758 m, hlavná mostovka má dĺžku 220 m, výška pilierov je 172 m; most má tvar písmena Y a preklenuje rieku Dadu.

Pád nového mosta Hongqi v čínskej provincii S'-čchuan

Nehoda sa stala na národnej ceste 317 pri značke K381 v mestskej časti Maerkan, autonómna oblasť Ngawa-Tibetsko-Cjangská.

Deň predtým, 10. novembra, inšpektori zistili trhliny široké asi 10 cm v konštrukcii mosta a na priľahlom svahu, čo predstavovalo ohrozenie bezpečnosti, načo bol zavedený dočasný zákaz premávky. Na druhý deň sa deformácia svahu zhoršila, došlo k čiastočnému zrúteniu mostného poľa a betónové bloky spadli do rokliny, čím sa zdvihol kúdel prachu.

Podľa predbežných údajov nie sú žiadne obete. Autá sú odklonené na obchádzkové trasy.

Týždeň predtým, 3. novembra, došlo v provincii Jün-nan (autonómna oblasť Jingdong-Yi v okrese Puer) po dlhotrvajúcich dažďoch na úseku diaľnice Nanjing, otvorenej pred tromi rokmi, k rozsiahlym zosuvom svahov a prepadnutiu vozovky.

Zosuvy svahov a poškodenie vozovky na diaľnici Nanjing po silných dažďoch v provincii Yunnan, Čína

5. novembra bola premávka na poškodených úsekoch obmedzená a boli vyznačené obchádzkové trasy. Podľa informácií miestnych orgánov nie sú žiadne obete ani zranení a prebiehajú opravné práce.

Na sociálnych sieťach sa diskutuje o tom, či pri výstavbe došlo k porušeniu predpisov, ale konečné závery vyvodí expertíza. Je však zrejmé, že prírodné katastrofy nielenže prudko narastajú, ale menia aj svoje charakteristiky, a ani najmodernejšie technológie a presné dodržiavanie noriem už nezaručujú bezpečnosť a odolnosť stavieb.

Je zrejmé, že nárast prírodných katastrof si vyžaduje komplexné interdisciplinárne štúdium. Svet potrebuje nielen vedecké pozorovanie, ale aj základný a aplikovaný výskum, ktorý pomôže v praxi zmierniť dôsledky klimatických katastrof a odstrániť ich príčiny.

A tu je skutočne dôležitá správa – už funguje Globálne výskumné centrum ALLATRA. Nie je to formálny projekt „pre správu“, ale živá medzinárodná vedecká platforma, kde vedci z rôznych krajín spolupracujú na jednom cieli – zachrániť život a budúcnosť planéty. Nie sú tu žiadni sponzori ani politický tlak – len veda a dobrovoľná spolupráca.

Takýto prístup umožňuje uskutočniť čestnú analýzu toho, čo sa skutočne deje s klímou. Hlavnou črtou Centra je úplná otvorenosť: všetky výsledky výskumov sú zverejnené. To znamená, že každý, či už je to vedec alebo len človek, ktorému nie je ľahostajný osud sveta, môže vidieť pravdu. A už ju nebude možné skrývať pod „upokojujúcimi“ vyhláseniami typu „všetko je pod kontrolou“. 

Globálne výskumné centrum ALLATRA je krokom k vede, ktorá slúži ľuďom, a šancou nájsť skutočné riešenie klimatickej krízy.

Video verziu tohto článku si môžete pozrieť tu: