Prehľad klimatických katastrof na planéte od 12. do 18. júna 2024

V polovici júna sa na obrovskom území od severnej Afriky až po Japonsko vyskytli mimoriadne vysoké teploty. Boli prekonané desaťtisíce teplotných rekordov.

Európa

Grécko

Grécko zasiahla najskoršia vlna horúčav, aká kedy bola v regióne zaznamenaná. 13. júna na ostrove Kréta stúpla teplota na rekordných +44,5 °C! Grécky meteorológ Panos Yiannopoulos povedal: „V 20. storočí sme nikdy nemali vlnu horúčav pred 19. júnom. V 21. storočí ich bolo niekoľko, ale žiadna pred 15. júnom.“

Staroveké turistické miesta v Aténach boli pre verejnosť zatvorené. Aj Akropola zatvorila svoje brány pre návštevníkov po tom, ako ľudia začali omdlievať pri čakaní na prehliadku. Kvôli nepredstaviteľným horúčavám ľudia omdlievali pod páliacim slnkom, keď vychádzali von.

Záchranári poskytujú pomoc turistom postihnutým abnormálnymi horúčavami, Grécko

Grécke úrady vyhlásili tretí stupeň výstrahy pred horúčavami.

Za posledný týždeň zomrela jedna osoba a niekoľko ďalších je nezvestných.

Slovinsko

13. júna došlo v Slovinsku k podobnému netypickému javu. V oblasti najvyššie položenej meteorologickej stanice v krajine, Kredarica, nečakane napadol sneh. Zábery letného júnového snehu zdieľali slovinskí meteorológovia na sociálnych sieťach.

Júnový sneh na hore Kredarica v Slovinsku

Rusko

15. júna zasiahla pobrežné oblasti Krasnodarského kraja v Rusku silná búrka.

V meste Anapa rýchlo zaplavila ulice a chodníky. Systém odvádzania dažďovej vody začal fungovať opačne. Pri obci Malý Utriš sa vytvorila veľká vodná smršť.

Veľká vodná smršť pri obci Malý Utriš, Krasnodarský kraj, Rusko

V meste Novorossijsk nepretržite pršalo a zároveň padali krúpy s veľkosťou 5 – 6 cm, ulice sa zmenili na rieky. Verejná doprava sa zastavila. V zálive sa vytvorili vodné smršte.

V obci Rajevskaja udrel blesk do elektrickej rozvodne, v dôsledku čoho zostal celý okres bez elektriny.

Ázia

Rusko

A v ázijskej časti krajiny, v Jakutsku, sa vyskytla skutočná prírodná anomália. Ešte 12. júna vystúpila teplota v obci Saskylach na +26,3 °C, čo je 11 °C nad normálom. A už 15. júna teplota klesla na -0,3 °С a napadlo viac ako 10 cm snehu.

V dedine Saskylach napadlo v polovici júna 10 cm snehu, Jakutsko, Rusko

Tento prírodný úkaz vyvolal u miestnych obyvateľov zmätok.

Čína

13. júna zasiahla severovýchodnú Čínu séria silných búrok. Mesto Charbin, provincie Chej-lung-ťiang a Che-pej zažili extrémne poveternostné podmienky s búrkami a silným vetrom. Vyskytli sa aj nebezpečné javy – tri tornáda.

Jedno z nich sa prehnalo cez elektrické vedenie v Charbine. Drôty sa pretrhli a došlo k vznieteniu a požiaru.

V oblasti Ta-ming v provincii Che-pej, dosahovala sila vetra 14. stupeň. Treba poznamenať, že Čína používa na určenie sily vetra rozšírenú Beaufortovu stupnicu, ktorá zahŕňa 17 stupňov. A rýchlosť vetra 14. stupňa sa pohybuje od 41,4 do 46,1 m/s, čo zodpovedá sile tropického hurikánu 1. kategórie.

Nárazy vetra vyvrátili množstvo stromov, poškodili budovy a spôsobili odstávky vody a elektriny.

Provincie Fu-ťien, Kuang-si, Ťiang-si a Kuang-tung zasiahli ničivé záplavy. Postihnutých bolo najmenej 1 182 500 ľudí.

Rozsiahle záplavy v provincii Kuang-tung, Čína

K 19. júnu zahynulo najmenej 13 ľudí a 23 bolo nezvestných.

V okrsku Šang-chang v provincii Fu-ťien spadlo 16. júna 233,9 mm zrážok, čo prekročilo historické maximum denných zrážok. V provincii došlo k viacerým zosuvom pôdy a boli zničené mosty a priehrady.

Počas týždňa v provincii spadlo 940 mm zrážok. Najviac bol zasiahnutý okres Lung-jen, kde za 12 hodín spadlo neuveriteľných 411 mm zrážok.

V provincii Kuang-tung prekročila hladina vody v najmenej 17 riekach kritickú hranicu. Prúdy vody zničili mosty a stovky budov.

Následky anomálnych dažďov, provincia Kuang-tung, Čína

V prefektúre Mej-čou sa do záchranných operácií zapojilo viac ako 9 000 ľudí.

Saudská Arábia

V Mekke, v Saudskej Arábii teplota vzduchu počas niekoľkých dní zriedkavo klesla pod +40 °C, a to aj v noci. A 17. júna sa vzduch zohrial až na +51,8 °C.

Extrémne horúčavy nastali v čase hadždžu, každoročnej moslimskej púte do Mekky, ktorá sa tento rok konala od 14. do 19. júna. Od neznesiteľných horúčav ľudia kolabovali priamo na uliciach. Len počas jedného dňa, 16. júna, utrpelo úpal viac ako 2 700 pútnikov, ktorí boli prevezení do miestnych nemocníc.

Podľa očitých svedkov ležali nehybné telá na krajniciach. Ľudia sa na seba tlačili tak, že prechádzali okolo tých, ktorí padli na zem a nebolo možné nikomu pomôcť. Záchranná služba nezvládala obrovský počet volaní. Pútnik z Egypta povedal, že situácia vyzerala „ako koniec sveta“.

Extrémne horúčavy v Mekke, Saudská Arábia

Podľa francúzskej tlačovej agentúry Agence France-Presse (AFP), ktorá uvádza oficiálne vyhlásenia a správy diplomatov, bol počet obetí k 21. júnu 1 126. Viac ako polovica z nich boli občania Egypta. Úmrtia počas púte potvrdili aj diplomati z Indonézie, Indie, Malajzie, Jordánska, Iránu, Senegalu, Tuniska a mnohých ďalších krajín.

Stovky ľudí stáli v rade pred záchranárskym strediskom v štvrti Al-Musajsem v Mekke, aby si vyzdvihli telá svojich blízkych a aby zistili informácie o nezvestných členoch rodiny.

Väčšina mŕtvych boli neregistrovaní pútnici, ktorí sa zúčastnili na hadždži bez oficiálneho povolenia. V dôsledku toho nemali prístup k vode, klimatizovaným stanom a autobusom. Títo ľudia boli nútení zostať na uliciach, vystavení extrémnemu teplu.

Severná Amerika

USA

12. júna priniesla tropická depresia na južnú Floridu v USA mimoriadne silné dažde.

Na niektorých miestach v regióne spadlo viac ako 630 mm zrážok. Cesty boli zaplavené a doprava na hlavnej diaľnici Interstate 95 bola uzavretá. Prerušená bola aj železničná doprava a stovky letov boli zrušené na troch medzinárodných letiskách: Miami, Palm Beach a Fort Lauderdale.

Národná meteorologická služba USA vyhlásila zriedkavý stav ohrozenia kvôli „život ohrozujúcim záplavám“. Niečo také sa naposledy stalo v apríli 2023.

„Povodeň storočia“ v apríli 2023, Florida, USA

Vtedy bola povodeň v tomto štáte označovaná za udalosť storočia, a jej opakovanie už o rok neskôr priviedlo miestnych obyvateľov do zúfalstva.

15. júna vypukol v blízkosti Los Angeles lesný požiar. V dôsledku veterného počasia a nízkej vlhkosti vzduchu sa plamene veľmi rýchlo rozšírili a zasiahli viac ako 6 000 ha v oblasti Los Angeles County aj susednej Ventury. Požiar sa šíril cez štátny park Hungry Valley a postupoval juhovýchodným smerom k jazeru Pyramid Lake. Požiar sa priblížil k obytným a turistickým oblastiam, v dôsledku čoho bolo evakuovaných 1 200 ľudí.

Podľa Ministerstva lesného hospodárstva a požiarnej ochrany Kalifornie (Cal Fire) sa k 17. júnu podarilo dostať pod kontrolu len 2 % plochy požiaru.

Dva veľké požiare vypukli 17. júna na juhovýchode Nového Mexika. Správanie sa požiaru bolo extrémne. Plamene dosahovali výšku 30 metrov, a kvôli silnému vetru nebolo možné zastaviť ich šírenie.

Plamene lesného požiaru dosiahli výšku 30 metrov, Nové Mexiko, USA

Požiar South Fork bol spozorovaný okolo 9:00 a požiar Salt okolo 14:00. Vznikli v oblasti rezervácie Apačov Mescalero a ohrození boli obyvatelia miest Ruidoso, Ruidoso Downs a okolitých oblastí.

V priebehu hodiny policajné oddelenie a hasiči zatarasili všetky cesty do postihnutých oblastí okrem jednej, určenej na núdzovú evakuáciu.

Ľuďom bolo oznámené: „Odíďte OKAMŽITE: nesnažte sa zbaliť veci alebo chrániť svoj dom. Okamžite sa evakuujte.“

Obyvateľka mesta Ruidoso uviedla, že pondelňajší príkaz na evakuáciu prišiel tak rýchlo, že s manželom stihli vziať len svoje dve deti a dvoch psov. „Mala som pocit, akoby obloha horela. Bola jasne oranžová,“ povedala. „Úprimne, bolo to ako apokalypsa. Bolo to hrozné a padali na nás iskry.“

Ďalší miestny obyvateľ povedal, že bol „na smrť vystrašený“ po tom, ako ho zahalil dym. „Za 19 rokov, čo tam bývame, sme zažili niekoľko požiarov a žiadny z nich nebol taký silný ako tento.“

Ruiny po lesnom požiari, Nové Mexiko, USA

Od 19. júna pri požiari zahynuli najmenej dvaja ľudia. Viac ako 8 000 miestnych obyvateľov núdzovo opustilo svoje domovy. Viac ako 1 400 budov bolo poškodených alebo zničených.

Požiar sa na 100 % stále nachádzal mimo kontroly hasičov.

Afrika

Pobrežie Slonoviny

V dňoch 13. až 14. júna mesto Abidjan a jeho predmestia na Pobreží Slonoviny zasiahol prívalový dážď. Na niektorých miestach spadlo za 24 hodín až 214 mm zrážok, čo je štvornásobok bežného úhrnu zrážok (24-hodinový priemer zrážok je 50 mm).

Niekoľko štvrtí v meste bolo zaplavených a obyvatelia boli nútení hľadať úkryt na strechách a čakať hodiny na pomoc. Hasiči a záchranári pomocou člnov a špeciálnej techniky prekonávali búrlivé prúdy vody, aby evakuovali ľudí ohrozených v zaplavených oblastiach.

Zaplavené domy a ulice v Abidžane, Pobrežie Slonoviny

V Bingerville zosuvy pôdy zničili domy a záchranári s nasadením života vyťahovali obete spod trosiek.

V dôsledku záplav a zosuvov pôdy zomrelo najmenej 8 ľudí, a 18 ich bolo zranených a prevezených do nemocnice.

Južná Amerika

Ekvádor

16. júna sa obyvatelia Ekvádoru ocitli v epicentre silných búrok. Podľa najnovšej správy Sekretariátu pre riadenie rizík bolo postihnutých viac ako 1 200 ľudí. Najmenej 10 ľudí zahynulo a ďalších 11 je nezvestných. Desiatky ľudí boli zranených a traumatizovaných.

Silné dažde postihli viac ako polovicu provincií krajiny (13). Najvážnejšia situácia bola v provinciách Tungurahua a Chimborazo v centrálnej andskej časti krajiny a v provincii Napo v povodí Amazonky.

Silné dažde spôsobili v celej krajine povodne. Bahno a voda zaplavili cesty a mosty, kvôli čomu bolo v celom štáte uzavretých 20 diaľnic.

Most zničený vodou a bahnom po abnormálnych lejakoch, Ekvádor

Hlavnú diaľnicu Baños-Puyo, ktorá spája horské oblasti Ekvádoru s provinciami v oblasti Amazonky, zasypalo približne 20 zosuvov pôdy, ktoré na nej zablokovali dopravu.

V meste Baños v provincii Tungurahua pochoval obrovský zosuv pôdy ľudí, domy a autá.

Autá poškodené a pokryté bahnom v dôsledku zosuvu pôdy, Baños, Ekvádor

Starosta mesta Baños Miguel Guevara, vyhlásil núdzový stav, a vyzval obyvateľov, aby zostali doma a vyhýbali sa nebezpečným úsekom ciest, aby uľahčili prácu záchranných služieb. Vzdelávacie inštitúcie prešli na online vzdelávanie, aby zaistili bezpečnosť študentov a zamestnancov.

Záplavy zastavili prevádzku hlavnej vodnej elektrárne v krajine, Coca-Codo Sinclair. Zaplavená a nefunkčná bola aj elektráreň Agoyan.

Je dôležité poznamenať, že že k tejto katastrofe došlo v Ekvádore len niekoľko mesiacov po veľkom suchu. To ešte zhoršilo rozsah následkov už aj tak rozsiahlych záplav.

Čile

Niekoľko dní, od 10. do 17. júna, sužovali strednú a južnú časť Čile abnormálne dažde, silný vietor a búrky. 7 zo 16 regiónov krajiny bolo vyhlásených za zóny postihnuté katastrofou. Jedna osoba zomrela, tri boli zranené a viac ako 11 000 osôb bolo postihnutých katastrofou.

Evakuácia obyvateľov z regiónov vyhlásených za zónu postihnutú povodňami, Čile

Najkritickejšia situácia je v regióne Bío-Bío, kde žije viac ako 1,5 milióna ľudí.

V meste Curanilahue spadlo za niekoľko hodín približne 350 mm zrážok, čo prevyšuje celkový úhrn zrážok v regióne za celý minulý rok. V dôsledku toho sa rieky Curanilahue a Ranas vyliali z brehov a veľká časť mesta sa ocitla pod vodou. Približne 7 000 ľudí muselo opustiť svoje domovy a presťahovať sa do bezpečných oblastí.

18. júna sa vznikol mimoriadne zriedkavý jav pre oblasť Bío-Bío, kde sa vyskytlo tornádo, ktoré zničilo najmenej 11 domov a vyvrátilo stromy a stĺpy. Podľa Národnej služby pre prevenciu a reakciu na prírodné katastrofy (Senapred) bolo tornádo zaradené do kategórie EF-0 so zaznamenanou rýchlosťou vetra až 137 km/h.

Následky prechodu zriedkavého tornáda v regióne Bío-Bío, Čile

12. júna vyhlásil čílsky meteorologický úrad najvyšší stupeň výstrahy kvôli silným dažďom a vetru, ktoré postihli 14 z 20 miliónov obyvateľov krajiny. V hlavnom meste Santiago bol takýto stupeň pohotovosti vyhlásený prvýkrát za posledných 20 rokov.

Nasledujúci deň sa hlavným mestom prehnali silné dažde, ktoré spôsobili záplavy, výpadky elektriny a problémy v doprave. Podľa oficiálnych údajov bol tohtoročný jún v Santiagu najvlhkejším júnom za posledných 42 rokov, od roku 1982. Hoci centrálna oblasť Čile trpí už 15 rokov veľkým suchom.

Katastrofa spôsobila, že viac ako 100 000 domácností v krajine zostalo bez elektrickej energie a bolo poškodených takmer 9 000 domov.

Niekoľko dní predtým, 9. júna, boli evakuovaní obyvatelia luxusnej 12-poschodovej budovy v meste Viňa del Mar po tom, čo dažde spôsobili, že sa pod budovou vytvorila obrovská 15 m dlhá a 30 m hlboká prepadlina.

Obrovská prepadlina pod luxusným domom vo Viňa del Mar, Čile

Klimatický chaos na planéte sa prehlbuje a ničí náš spôsob života. Čoraz viac oblastí sa stáva neobývateľnými. Tradičné dovolenkové destinácie sa stávajú rizikovou zónou a dlho očakávaná dovolenka sa môže zmeniť na nočnú moru.

Mnohí ľudia to však nechcú vidieť. A naďalej žijú starým spôsobom, čím ohrozujú nielen seba, ale aj celé ľudstvo. Je potrebné, aby si každý uvedomil, čo sa deje s našou planétou. Ľahostajnosť, mlčanie a nečinnosť povedú ku katastrofálnym následkom. Problém narastajúcich katakliziem by sa mal stať najnaliehavejším na svete. Je potrebné nastoliť tento problém na všetkých možných platformách, aby politici a vedci začali konať a našli riešenie.

Ak sa chcete dozvedieť viac podrobností, odporúčame pozrieť si medzinárodné fórum „Globálna kríza. Zodpovednosť“. Budúcnosť ľudstva závisí od každého z nás!

Video verziu tohto článku si môžete pozrieť tu: