Prehľad klimatických katastrof na planéte od 19. do 25. marca 2025

V Južnej Kórei zúria najväčšie lesné požiare v histórii krajiny. Na letisku v Portugalsku víchrica prevrátila lietadlá. V Rusku Kamčatku za dva dni zasypal sneh, zatiaľ čo na Sibír priniesol marec nečakane letné teplo.

Najväčšie obavy však vyvoláva aktivácia sibírskeho chochola – obrovského prúdu magmy stúpajúceho z vnútra Zeme.

O tom všetkom sa dočítate v prehľade prírodných katastrof, ktoré sa udiali od 19. do 25. marca 2025.

Južná Kórea

V troch regiónoch Južnej Kórey – v meste Ulsan, provinciách Gyeongsang-Pukdo a Gyeongsang-Namdo, bol vyhlásený výnimočný stav. Je to piatykrát v histórii Južnej Kórey. Krajina čelí jednému z najväčších lesných požiarov vo svojej histórii.

Požiar, ktorý vypukol 21. marca, v priebehu jedného týždňa zachvátil viac ako 38 600 ha v celej krajine. Od 27. marca si tieto požiare vyžiadali 28 obetí a 32 zranených.

Poškodených alebo zničených bolo najmenej 2 600 domov, továrne, sklady a početné hospodárske budovy.

Plamene sa priblížili k niektorým sídlam. Podľa očitých svedkov celé dediny zhoreli do tla. Počet evakuovaných osôb dosiahol takmer 38 000.

Nekontrolovaný lesný požiar ničí všetko, čo mu stojí v ceste, Južná Kórea

Domáce zvieratá a hospodárske zvieratá museli byť vypustené na ulicu, aby sa zachránili. Mnohé voľne žijúce zvieratá boli zrazené autami, keď v panike utekali pred zúriacim živlom.

V provincii Gyeongsang-Pukdo Kórejská železničná spoločnosť dočasne pozastavila vlakovú dopravu medzi stanicami Eiseong a Andong.

Doprava na rýchlostnej ceste Busan-Ulsan bola zablokovaná.

Do boja s požiarom bolo nasadených celkovo 9 200 hasičov a záchranárov a 105 vrtuľníkov. Napriek vynaloženiu obrovských prostriedkov sa však požiare nepodarilo úplne uhasiť, keďže situáciu zhoršoval silný vietor a suché počasie.

Búrka Martinho

19. a 20. marca zasiahla Portugalsko silná búrka Martinho, ktorá priniesla prudké dažde a vietor dosahujúci rýchlosť hurikánu 33,5 m/s.

Najviac postihnutá bola metropolitná oblasť Veľký Lisabon, kde bolo zranených najmenej 8 ľudí.

V meste Odivelas nárazový vietor poškodil strechu miestnej základnej školy. Na moste cez rieku Tajo, ktorý spája mestá Lisabon a Almado, bola dočasne zastavená doprava. Okrem toho na letisku Cascais silný vietor prevrátil niekoľko malých lietadiel.

Búrkový vietor prevracia malé lietadlo, Cascais, Portugalsko

Nasledujúci deň, 21. marca, Martinho zasiahol Španielsko. Intenzívne dažde v strednej a južnej časti krajiny spôsobili prudký vzostup hladiny vody v riekach.

V meste Aguilas spadlo 70 mm zrážok len za jednu hodinu. Areál školy San Juan de las Aguilas bol v priebehu niekoľkých minút úplne zaplavený. Aby boli deti chránené pred vodou, zatekaním a možným zrútením strechy, boli presunuté na 2. poschodie budovy.

Náhle záplavy spôsobené búrkou Martinho, Španielsko

Kvôli neustálym dažďom v Madride sa marec 2025 stal najdaždivejším v histórii mesta.

Malajzia

Od 19. marca sužovali južný štát Johor v Malajzii silné nepretržité dažde. Podľa Štátneho výboru pre riadenie katastrof v šiestich okruhoch prekročila hladina vody v riekach nebezpečnú hranicu, čo spôsobilo prívalové povodne. Niektoré cesty boli pre silný prúd vody uzavreté pre všetky druhy dopravy, poškodené boli dva mosty.

V centre Džóhor Baru, druhého najväčšieho mesta Malajzie, sa vytvorili obrovské dopravné zápchy. V štvrti Kampung Pasir Tebrau voda vystúpila tak vysoko, že bolo vidieť len strechy domov. Niektorí poškodení uviedli, že to boli najhoršie záplavy, aké zažili.

Katastrofálne záplavy v Malajzii

Zo zaplavených domov bolo evakuovaných 13 089 ľudí, ktorých umiestnili do 95 dočasných evakuačných centier.

Vyučovanie bolo prerušené v 20 školách. Dve školy boli úplne zaplavené.

Podľa jednej z učiteliek je to prvýkrát, čo jej škola zažila takú rozsiahlu povodeň – voda vystúpila až na úroveň 2. poschodia.

Saudská Arábia

Extrémne zrážky zasiahli Saudskú Arábiu od 19. marca.

V metropolitnej oblasti Rijádu spadli počas troch dní 3 mesačné úhrny zrážok. Na medzinárodnom letisku kráľa Chálida spadlo od 21. do 23. marca 25,9 mm zrážok, pričom marcový normál je 7,4 mm.

A v meste Džidda v regióne Mekka na medzinárodnom letisku kráľa Abdul-Azíza spadlo 24 mm zrážok len za dva dni, 20. – 21. marca. Za normálnych okolností spadne toto množstvo za celý rok (ročný normál je 24,7 mm).

V regióne Ásir boli silné dažde sprevádzané veľkými krúpami, ktoré pokryli vrcholy hôr, cesty a zmenili vzhľad krajiny na zimnú scenériu.

Zrážky spôsobili záplavy v údoliach a nízko položených oblastiach. Cesty boli zaplavené, čo spôsobilo narušenie dopravy. Úrady Saudskej Arábie zatvorili školy vo viacerých častiach kráľovstva.

Silné lejaky zatopili cesty, Saudská Arábia

V tejto vyprahnutej krajine boli takéto kataklizmy donedávna nezvyčajné. V posledných rokoch sa však začali vyskytovať s alarmujúcou pravidelnosťou.

Rusko

Na Sibíri boli prekonané stovky rekordov teploty vzduchu. 19. marec sa v Novosibirsku stal najteplejším dňom za posledných 102 rokov. V tento deň sa ortuť na teplomeri vyšplhala na +8,7 °С, pričom priemerná maximálna teplota v marci je -3 °С. Predošlý rekord s teplotou +7,9 °С bol zaznamenaný 19. marca 1923.

A už v noci na 22. marca sa mnohí občania zobudil na silný hluk. Zobudila ich búrka, ktorú sprevádzalo silné sneženie. Na toto ročné obdobie na západnej Sibíri, kde sú stále mrazy, je snehová búrka anomálnym javom. Miestni obyvatelia sa však tomu už nečudujú: v posledných rokoch sa takéto prekvapenia počasia vyskytujú čoraz častejšie.

Do prvej desiatky najteplejších miest v Rusku sa 20. marca dostali sídla v Altajskej republike, Krasnojarskom kraji, Irkutskej oblasti a Chakasku.

Teplotné anomálie v Rusku 20. marca 2025

V dedine Čemal v Altajskej republike boli prekonané denné rekordy 3 dni po sebe – 19., 20. a 21. marca. 21. marca sa vzduch ohrial na nepredstaviteľných +24 °C, pričom priemerná maximálna teplota v tomto období je +1 °C.

A aj v noci bolo v mnohých sídlach teplo ako v lete. V Krasnojarsku sa 21. marca teplota cez deň vyšplhala na +16,3 °C a ani v noci neklesla pod +9,9 °C. To je až 22 stupňov nad klimatickým normálom! Priemerná minimálna teplota v Krasnojarsku je zvyčajne -12 °C.

A v dedine Chorinsk v Burjatskej republike, kde by nočná teplota mala byť v priemere -9 °С, stúpla 20. marca na +7,5 °С a 21. marca na +10,2 °С.

Od 18. do 22. marca sa v Burjatskej republike a Irkutskej oblasti vzduch ohrial na +19 °C, čo viedlo k intenzívnemu topeniu snehu. V Irkutsku 21. marca teplota vystúpila na +19,4 °C, v Ulan-Ude na +18,7 °C. V dôsledku toho boli zaplavené desiatky obcí.

V Čeľabinskej oblasti viedlo prudké oteplenie k nečakane skorému ľadochodu na riekach Sim a Gumbejka.

V meste Aša hladina vody rýchlo stúpla v dôsledku vytvorených ľadových zátarás, ktoré zaplavili 150 domov. Záplavy sa začali tak rýchlo, že mnohí obyvatelia nemali čas zachrániť svoj majetok a domáce zvieratá.

Náhla povodeň zaplavila ulice a autá, Aša, Čeľabinská oblasť, Rusko

Zo zaplavenej oblasti bolo evakuovaných približne 170 ľudí vrátane detí a zdravotne postihnutých osôb. Od 18. marca platí v meste núdzový režim. Miestni obyvatelia tvrdia, že povodne takéhoto rozsahu si v meste nepamätajú.

Od 23. marca sužoval Petropavlovsk-Kamčatskij silný snehový cyklón. Za dva dni napadlo viac ako 82 cm snehu, čo je podľa starostu mestskej časti viac ako za celú uplynulú zimu.

Petropavlovsk-Kamčatskij bol paralyzovaný: verejná doprava nepremávala, cesty boli pokryté snehom a odvážlivci, ktorí sa odhodlali vyraziť na svojich autách, uviazli na neodhrnutých cestách.

Silné sneženie zablokovalo autá v Petropavlovsku-Kamčatskom, Rusko

Zo svahu jedného z kopcov v centre mesta sa spustila lavína, ktorá situáciu ešte viac skomplikovala. Kvôli sneženiu a silnému vetru meškali lety. Úrady vyzvali obyvateľov, aby zostali doma, a podnikateľov, aby nariadili prácu z domu.

V Primorskom kraji sa v priebehu necelého dňa vyskytli dve zemetrasenia s hlbokým ohniskom. 23. marca o 22:02 MČ došlo k zemetraseniu s magnitúdou M4,5 v blízkosti obce Novonežino. Jeho ohnisko sa nachádzalo v hĺbke 475 km. 24. marca o 17:57 MČ došlo k zemetraseniu M4.4 145 km južne od misu Gamova. Ohnisko ležalo v hĺbke 560 km.

Vzhľadom na veľkú hĺbku ohniska zostali seizmické otrasy pre obyvateľov regiónu nepostrehnuté a neviedli ku škodám.

Je však dôležité poznamenať, že podobne ako na celej planéte, aj v Primorskom kraji je zreteľný nárast počtu zemetrasení, čo je jasne vidieť na grafoch.

Graf počtu a tepelná mapa hĺbkového rozloženia zemetrasení M3+ v Primorskom kraji, Rusko

Ak sú ešte niekde ľudia, ktorí pochybujú o náraste katakliziem, Sibírčania medzi nich rozhodne nepatria. Už to pociťujú na vlastnej koži. Stačí si prečítať miestne blogy alebo komentáre k správam o počasí a hneď je vidieť, že takéto zmeny tu nastali prvýkrát, dokonca aj starí ľudia priznávajú, že nič podobné ešte nezažili.

Dôležitou správou je, že vedci našli príčiny týchto anomálií. Jednou z nich je obrovský magmatický chochol stúpajúci z hlbín Zeme pod územím Sibíri. V súčasnosti spôsobuje prírodné anomálie nielen na Sibíri, ale ovplyvňuje aj rastúci počet prírodných katastrof na celom svete.

S cieľom upozorniť na toto nebezpečenstvo pripravila medzinárodná skupina vedcov s podporou dobrovoľníkov správu „O hrozbe prerazenia magmatického chochola na Sibíri a spôsoboch riešenia tohto problému“.

Považujeme za dôležité, aby sa táto informácia dostala nielen k čitateľom tohto článku, ale aj k celej svetovej verejnosti. V správe sa podrobne rozoberajú alarmujúce príznaky aktivity chochola: topenie permafrostu, aktivácia bahenného vulkanizmu, ohrievanie pôdy, zvýšená seizmická aktivita a iné. Okrem toho sa navrhuje konkrétny program plánovaného riadeného odplyňovania chochola ako spôsob prevencie potenciálnej katastrofy.

Táto správa nie je len vedeckou štúdiou, ale jasným plánom. Jej cieľom je poskytnúť dôležité informácie štátnym a súkromným organizáciám, vedeckej komunite a všetkým, ktorí sú pripravení konať v súvislosti s rýchlym nárastom prírodných katastrof na celom svete.

Video verziu tohto článku si môžete pozrieť tu: