Logo Creative Society TVORIVÁ
SPOLOČNOSŤ

Ľudský život je nadovšetko

24. januára 2021
Komentáre

Život Človeka je najvyššou hodnotou – znie prvá osnova Tvorivej spoločnosti. Čo to znamená v praxi a prečo
v súčasnom spotrebiteľskom   svete život  každého   nie je skutočne cenný? Môžu byť záujmy spoločnosti
nad záujmami človeka? Prečo vznikajú vojny a ako máme vybudovať svet dobra a tvorenia, svet bez vojen?

Textová verzia relácie „Tvorivá spoločnosť“. 3. časť 00:21:56 – 00:30:15

Život Človeka – prvá osnova Tvorivej spoločnosti

Igor Michajlovič: A v podstate sa o tomto všetkom hovorí v ôsmich osnovách Tvorivej spoločnosti. Povedala si, že ich máš.

Tatiana: Mám.

Igor Michajlovič: Poď, budeme vysvetľovať, čo je to Tvorivá spoločnosť, jednoducho prejdúc tieto osnovy.

Tatiana: Poďme. Prvá osnova – „Život Človeka“: „Život Človeka je najvyššou hodnotou. Život každého Človeka musí byť chránený ako svoj vlastný. Cieľom spoločnosti je zabezpečiť a garantovať hodnotu života každého Človeka. Nie je a nemôže byť nič cennejšie ako život Človeka. Ak je cenný jeden Človek, tak sú cenní všetci Ľudia!“

Igor Michajlovič: A či to nie je tak? Teda samá prvá osnova je „Život Človeka“ – nič nemôže byť vyššie. A teraz si poďme rozobrať, prečo je v našej dobe v našom spotrebiteľskom formáte všetko presne naopak. Pozrite – záujmy spoločnosti sú nad záujmami človeka, interesy štátu sú nad interesmi človeka. Prepáčte, priatelia moji, ja nechápem... Áno, chápem, viem všetko, ale... Na druhej strane nechápem, ako môže existovať spoločnosť bez človeka, ako môže fakticky existovať štát bez človeka. Takže čo najcennejšie môže byť tu, na tejto Zemi?

Život každého človeka je vzácny

Tatiana: Človek a jeho život, samozrejme.

Igor Michajlovič: Ľudský život, ten je najcennejší. To je to, čo musíme chrániť. Nie je a nemôže byť ničoho cennejšieho, nie je to tak? Je. Ale tu sú predsa aj garancie ľudského života, správne? Aj jeho zabezpečenie, keď sa ako celá spoločnosť staráme o Život Človeka. Odtiaľto pramení všetko – aj medicína, aj vzdelanie, aj všetky sociálne zabezpečenia, aj kopa dobrodenia, ktoré je orientované na človeka. A čím sa líši Tvorivá spoločnosť
od spotrebiteľskej? Spotrebiteľská je zacielená na lož, klamstvo, manipuláciu a skryté otroctvo. A v otroctve sú všetci, dokonca aj tí, ktorí si myslia, že riadia svet. Sú v otroctve u samotného systému, sú neslobodní. Ale tu je sloboda, skutočne sloboda.

Igor Michajlovič: Prepáč, predstav si oligarchu, ktorý môže ísť kupovať potraviny na tržnicu bez ochranky dvadsiatich ľudí, pretože nie je potrebná. K nemu len prichádzajú ľudia a hovoria: „Ďakujeme, ďakujeme, že tak veľa robíte pre spoločnosť“. Nuž, či to nie je príjemné? Prichádzajú a hovoria mu: „Počúvaj, milý, načo sú ti tieto banány? Vezmi si tieto, veď si dobrý človek, darujem ti tie najlepšie. Darujem! Pretože si tak veľa dobrého urobil!“ Bude to človeku príjemné, či nie? Je to férové?  

Tatiana: Pravdaže.

Igor Michajlovič: Alebo ako teraz – ide a má dvadsať ochrankárov, pretože ho chce každý druhý zlikvidovať, keďže okradol všetkých koho len mohol. No nie je to tak? (Tatiana: Áno) A sám seba posadil do žalára a honosí sa tým. Sú spokojní so svojím životom? Nie, nie sú spokojní. Oni sú spokojní len s tým, že im ktosi závidí. A vari je to závisť? Len hlupáčikovia im závidia. Tí, ktorí nevedia, ako oni žijú.

Ako vybudovať svet, v ktorom niet vojen

Tatiana: Igor Michajlovič, hovoriac o hodnote života, Tvorivá spoločnosť – to je absolútne mierová spoločnosť (Igor Michajlovič: Absolútne), je to spoločnosť bez vojen, pretože dnes...

Igor Michajlovič: V Tvorivej spoločnosti nemôže existovať pojem „vojna“. Čo je to vojna? Nech by ktokoľvek čokoľvek hovoril, v skutočnosti vojna – to je chamtivosť jedného človeka. Je to chorý sociopat s takou nenásytnosťou a pýchou, ktorý začína vojnu. A všetko ostatné, to sú zámienky, to sú rozprávky pre ľudí. Potrebuje cudzie, práve preto začína vojnu, pretože chce zabrať cudzie. To je všetko. Chce obrať, okradnúť ľudí, chce ich pokoriť, urobiť ich svojimi otrokmi. Pozrime sa do histórie. Veď moderné dejiny spotrebiteľského sveta... Pozri, to, čo bolo pred 6 000 rokmi (Tatiana: Áno, aj skôr...), je prakticky všetko vymazané, však?  

Tatiana: Áno, absolútne, dejiny začínajú pozdejšie. 

Igor Michajlovič: Veľmi málo sa dá nájsť. A celá história sa začína kedy? Práve od vybudovania spotrebiteľského formátu (Tatiana: Áno), kedy sa človek človeku stal vlkom, kedy jeden človek začal dominovať nad druhým. Objavil sa feudál a objavil sa otrok, áno? A odtiaľto vzišla história.

A kto je v našich dejinách, povedzme to tak, známy? Chorí sociopati. V skutočnosti zvery, a nie ľudia. Máme históriu o ľuďoch? Máme históriu o zveroch – kto koho zožral, koľko ľudí zahubil a podobne A toto je naša história? A my sa tým hrdíme? Je to naša minulosť a stojí za to si ju pamätať? Kdeže, najlepšie je zabudnúť a nikdy na ňu nepamätať. Nie, pamätať si treba, všetko si treba  pamätať,  priatelia  moji, aby nebolo tak,  ako  bolo
v minulosti, aby sa to v budúcnosti netolerovalo. Preto pojem „vojna“ vôbec nemôže existovať v Tvorivej spoločnosti, pretože opäť – hodnota života Človeka je nadovšetko. Všakže? (Tatiana: Áno).

Ľudský život a vojna sú nezlučiteľné

A opäť, pozri sa. Jeden vládca chce čosi vziať druhému vládcovi. Ale ponímanie, že „jeden vládca chce niečo vziať druhému“ ukazuje, že ľudia a človek vôbec neexistujú. Že? Všetko je to takto biomasa, otroci. Jednoducho jeden vládca posiela svojich otrokov na podmanenie otrokov a majetku druhého vládcu.

Tatiana: Realizovať svoje záujmy.

Igor Michajlovič: A kto sú títo otroci ? To sú ľudia, to sme my všetci. A manipuluje nami čiasi chorá psychika, niečia chamtivosť. No čo, nie je tak?

Tatiana: Absolútne presne, áno.

Igor Michajlovič: A po správnosti, ak by to bolo normálne, povedzme, po ľudsky, ako sa hovorí (už mlčím o Tvo–
rivej spoločnosti): jeden vládca má, povedzme, nejaké výhrady voči druhému, teda vyšli vo dvojici a bojujú medzi sebou a my, ľudia, z jednej aj druhej strany si vsádzame – ešte by sme aj zarobili na tejto show. No je to tak?

Tatiana: Výborný scenár.

Igor Michajlovič: Výborný. Podľa mňa to tak aj má byť. A od koho to závisí? Od ľudí. Keď ti vládca hovorí: „Choď, bojuj“ – tak načo pôjdeš bojovať a niekoho zabíjať, priateľ môj? Jeho, vládcu, ktorý vás postrkuje do vojny, vezmite ho a postrkujte ho pred sebou. No všakže?

Tatiana: Veru tak.

Igor Michajlovič: Kto je to vládca? Bez suity je nikto, proste choré zviera, ktoré tlačí ľudí do vojny. Čo treba urobiť? Zviera postrkovať pred sebou. Vy vystrčíte z jednej strany, a tamtí vystrčia z druhej strany. A to je všetko, tu máte show – a bavte sa. Vojny sa skončia? Skončia. Nuž, toto je samozrejme vtip. Ale v Tvorivej spoločnosti to nie je reálne. Prečo? Lebo všetka moc patrí ľuďom, pretože celé ľudstvo je jedna veľká rodina.

Tatiana: Samozrejme.

Igor Michajlovič: Načo bojovať v rodine, keď sú to všetko príbuzní a blízki? No je to tak? 

Niet väčšej cennosti, ako ľudský život

Tatiana: Áno. Jednoducho, viete, je šialené počúvať, že v spoločnosti vôbec existujú také myšlienky o tom, že vojny – to je akoby prirodzený stav, odvolávajúc sa na Platóna, na toho istého, ktorý rozprával...

Igor Michajlovič: Práve som chcel povedať: no veď to všetci títo Platónovia, Kantovia...

Tatiana: Áno, všetci filozofi...

Igor Michajlovič: Áno-áno, filozofi, na ktorých bolo potom opäť vystavané ospravedlnenie otrokárskeho systému. No čo, nie je to tak? Je to predsa tak. Sú to tí, ktorých ústami sa povedzme ľudia, ktorí vládli iným ľuďom, snažili ospravedlniť svoje vládnutie, svoju krutosť a neľudskosť. Preto ich aj propagovali. Dodnes sa tento Platón všade študuje. Však? (Tatiana: Áno) Takisto Machiavelli (Tatiana: Kant, Hobbes), Kant, Hobbes, áno, a všetci ostatní. Prečo? Pretože učia práve o spotrebiteľskom formáte, rozprávajú, že človek bez vojny – to je nereálne, človek tak či tak musí bojovať. Človek nesmie bojovať, to po prvé, pretože nie je nič cennejšie, ako ľudský život. Vziať ho je ľahké, ale vrátiť ho nemožno. Čo, nie je to tak? Nuž, ako ísť proti Bohu? Veď oni nechápu, že sa budú musieť zodpovedať.

Život človeka je najväčšia hodnota

Tatiana: Ako s tým žiť, veru.

Igor Michajlovič: „Nuž, momentálne radosti sú oveľa cennejšie. Potom – to je až potom, a nevie sa, či to bude. Ale teraz, že, teraz som vyslal hŕbu otrokov a tí mi čosi priniesli na tanieriku“. Jednoducho človek musí byť Človekom, a nie otrokom. Prestať robiť hlúposti – a všetko sa zmení.

Textová verzia relácie „Tvorivá spoločnosť“. 1. časť

Textová verzia relácie „Tvorivá spoločnosť“. 2. časť  

Pridať komentár